Kapitán Róbert Petrovický nápor otázok v angličtine ešte zvládol pevným hlasom, no v rodnej reči sa mu zatriasol hlas: „Mal to byť vrchol mojej kariéry. Silne som to prežíval aj pri nástupe s olympijskou vlajkou. Žiaľ, mocní páni z NHL či IIHF kvôli pár dňom svojho kšeftu nedovolili, aby svet videl najlepších hokejistov sveta, akým je napríklad Peter Bondra. Vždy som mal rešpekt voči fanúšikom, spoluhráčom, novinárom. Verím, že sa ho dostane aj nám.“
Brankár Ján Lašák pokropil slzou svoju lapačku. „Dobre si uvedomujem, ako sme sklamali ľudí, ktorí na Slovensku žijú v neľahkých podmienkach a čakali, že ich potešíme. Najradšej by som aspoň na dva roky prestal s hokejom. Nedokážem vyjadriť svoje pocity. Srdce sme dnes na ľade mali, možno bolo priveľa emócií.“
Tréner Ján Filc po zápase povedal: „Naša poldruharočná koncepcia, ktorá spočívala v snahe skoncentrovať maximálnu kvalitu, sa vydarila iba čiastočne. Žiaľ, očakávaný výsledok nepriniesla. Nedokázala prekonať podmienky hracieho systému, ktorý bol postavený proti nám.“
Slovenskí hokejisti ukázali v Salt Lake priveľa zbytočných chýb, sympatický, no neefektívny ofenzívny štýl. V neposlednom rade však aj umenie kultivovane a dôstojne prehrávať.
Viac v rubrike SME NA ZOHAutor: VOJTECH JURKOVIČ, Salt Lake City
