"Zanecháva tých troch ich svetu, už ďalej nebude ich strážcom. V budúcnosti, až pacient zomrie - ak zomrie, ho Caravaggio s dievčinou pochovajú. Nechajte mŕtvych nech pochovajú svojích mŕtvych. Nikdy si nebol istý, čo tie slová znamenajú. Tých niekoľko ľahostajných slov z Biblie."

(Michael Ondaatje: Anglický pacient)

Silne erotický vzťah, takmer detektívna záhada, špionáž v prospech Nemecka, obrovská obetavosť ženy, to všetko na pozadí vojny spojilo štyroch ľudí v polozrúcanej vile v Taliansku. Tajomný anglický pacient, okolo, ktorého sa vlastne všetko krúti, núti pozastaviť sa v šialenom ošiali vojny, analyzovať svoje činy - minulosť vždy dostihuje súčasnosť, budúcnosť po vojne je veľkou neznámou.

Kniha je výborne napísaná, štýlom, ktorý vyhovuje dnešnému modernému človeku. Michael Ondaatje vie zaujať, vie aj to, že dlhé a zložité úvahy musia býť odľahčené tajomnom a napätím. Román sa stal predlohou pre filmový scenár, rovnomenný film získal deväť Oscarov a oslovil tisíce divákov po celom svete. S ním prišla obvyklá otázka, čo je lepšie - najprv si prečítať knihu, alebo pozrieť film?

Milovníci dobrej knihy vedia, že kniha je zdrojom fantázie, ktorú nemôže nič nahradiť, ani ten najlepší pohyblivý obraz. Individuálny postup pri čítaní knihy z nej spravil ojedinelý trvalý artikel.

Michael Ondaatje sa narodil v roku 1943 v Colombe na ostrove Cejlón - dnes Srí Lanka. Jeho otec patril k potomkom anglickej prominentnej koloniálnej vrstvy, bol správcom plantáží, ale aj ťažkým alkoholikom. Matka zbožňovala moderný tanec, bola jednou z nasledovníčiek Isadory Duncanovej. Neskôr so synom manžela opustila. Istý čas žili v Londýne, potom sa presťahovali do Kanady.

Po štúdiach na niekoľkych kanadských univerzitách sa Ondaatje usadil v Toronte a sám začal prednášať na niekoľkých univerzitách. So svojou manželkou Lindou Spalding založil literárny magazín. V odborných kruhoch je významnou a uznávanou osobnosťou, svetovú slávu mu ale priniesol najmä Anglický pacient, ostatné jeho literárne diela sú pomerne málo známe.

Román Anilin duch je návratom do krajiny detstva, na Cejlón, kde zúri občianska vojna. Humanistický cieľ hlavnej hrdinky naráža na krvavé nepriateľstvo medzi skupinami a náhodný nález kostier, ktorých identifikácia je pre niekoho nežiaduca. Dej má prudký spád a nezvyčajné rozuzlenie, napriek tomu ale, napríklad ani u nás, nedosiahol taký úspech ako Anglický pacient.

Ondaatje ako moderný autor ovláda marketingové ťahy už pri písaní. Vie presne, že chce osloviť najmä mladého čitateľa, napriek tomu napríklad k sexualite pristupuje citlivo - dokonca k žene s určitou posvätnou úctou, ako k čistej, ale najmä obetavej bytosti.

Hana v Anglickom pacientovi sa rozhodne ostať s človekom, ktorého záhadné zranenie obralo o tvár, ktorého pamäť sa presunula do minulosti, a jeho identifikácia je zdrojom napätia - je vlastne obeťou, alebo zradcom? Život nie je čiernobiely - každá zrada je ťažko zaplatená, a čin, ktorý spáchali iní, zas môže ľudí natoľko ovplyvniť, že zlomí aj prekrásny, nežný erotický vzťah. Ostáva ľudská hrdosť, vnútorná noblesa, ale aj krutá osamelosť. Alebo odpustenie a pochopenie a nevyhnutnosť začať odznova, i keď navždy poznačený.

Ondaatje vojnu nikdy nezažil, ale ako dôsledný pracant si preštudoval materiály o nej, ale aj zápisy Zemepisnej spoločnosti v Londýne o svetových výskumníkoch, materiály o likvidácii munície a nevybuchnutých bômb, mal informácie o prírodných liečebných metódách afrických kočovných kmeňov, liečbe ťažkých popálenín v čase vojny, i Herodove Dejiny, ktoré slúžili ako podklad pre výpravu do Afriky.

Národnosti v knihe sú síce z celého sveta, ale spôsob života je dôležitý len u Inda Kirpala Singha, lebo ten ovplyvňuje jeho konanie. "Kip mohol celý deň kdesi v šachte zneškodňovať bombu, ktorá ho môže kedykoľvek zabiť, mohol prísť domov z pohrebu kolegu ženistu plný smútku, no z každého trápenia vždy nachádzal východisko, vždy uvidel svetlo. Ona nie."

(ds)