Marcela Erbanová. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

Kvartetu znovu ušlo zlato. Na veľkej obrazovke v cieli sa zdalo, že vyhrali. Aj oni si chvíľu mysleli, že áno. Omyl. Podľahli Bielorusom o "špičku nosa". Zo slovenského "depa" pod bielou strechou a košatým stromom pred ním to hučalo - preteky v nadávkach.

Chlapci boli už po semifinále z Bielorusov vytočení. Prehrali s nimi v rozjazde, namiesto podania si rúk videli naši niečo na spôsob úškľabkov - kiš, kiš hanba. Slováci chystali "pomstu".

Ako kuli plán na nedeľu

Erban: "Mizerne spávam. Nie som úplne zdravý, som nervózny ako pes, v polosne pádlujem aj v posteli."

Starý mazák, bronzový medailista s Kadnárom v deblkajaku už v roku 1991, sa zakázal pýtať na nasledujúce roky. Tradíciu neporušil, ale vyhŕkol iné.

"V tejto skvelej sezóne mi zachutili medaily. Čo sa úplne nepodarilo v sobotu, skúsime zajtra (nedeľa - poz. red.). Nie sme mäkoty, ideme spať. Prichystáme sa," hovoril v sobotu predpoludním.

"Nastúpime s inou taktikou, hop alebo trop. veľmi ich chceme zdolať, správajú sa nemožne," balili vaky chlapi Mišo a Robo tesne po obede. Potrebovali pokoj.

Riči Riszdorfer s Vlčekom tiež, ale po sobotňajšej semifinálovej jazde v dvojkajaku prežili mučivé hodiny. "Ako pred popravou," prehodil slovo Riči. Kamaráti sa prechádzali hore-dole. Snažili sa žartovať, víťazilo však napätie.

Sprvoti si mysleli, že postúpili s lepším časom. Kľúč posúval do finále prvé dve lode zo štyroch semifinále a jednu z najlepším časom. Ten mali Riči s Erikom.

Úspešný súboj trénera s rozhodcami

Zrazu sa dozvedeli, že jury rozhodla proti nim. Vo štvrtej jazde určila ex equo na druhé miesto rovnako Ukrajincov a Nórov, naši boli zrazu out. Slovenský tréner Pavel Blaho pobehoval od Poncia k Pilátovi a dosiahol nemožné. Arbitri si priznali chybu. Komárňania zaspávali - nepôjdeme finále, o deň ráno sa dozvedeli - a predsa áno. "Ak tréner Blaho zacíti nespravodlivosť, vie obrátiť svet hore nohami," ďakoval na diaľku koučovi mladší Riszdorfer.

Arbitri vyriešili spor šalamúnsky, v nedeľnom finále štartovalo desať lodí. "V živote som nezažil desaťčlenné finále, a to sa pohybujem v kanoistike tridsať rokov. Je to spravodlivé," povedal Blaho.

Bolesti zo šiestich miest

"K pokoju nám zmätok nepridal, ale išli sme na hraniciach možností. Aj od jedu. S Erikom sme debl jazdili ako juniori, boli sme dokonca majstri sveta. To bol však pred šiestimi rokmi. Opäť sa v kajaku spoznávame, dokonca aj loď je provizórna," pokojne hovoril Riči.

Vlček zadumane čistil kajak. "Minútu som rád, ďalšiu naštvaný. Ukrajincov i Nórov sme zdolali: Dokázali sme, že nás chceli obabrať neprávom. Vyhrali sme aj nad prvými z nášho semifinále Španielmi. Čiže, fajn. Pred šampionátom sme však tajne verili v medailu. Teda vyberte si, akú mám náladu."

Zlú? "Budem diplomat, nie dobrú."

Marcela Erbanová pod košatým stromom lenivo pohybovala ľavým ramenom. Pri závane silnejšieho vetra občas dostala "sprchu", ktorú rozprášili listy.

Nedeľa bola škaredá a upršaná. "Zase mi vyskočilo rameno. Ešte v sobotu pri rozjazdách na dvojstovke. Taliansky lekár ma opichal a zranený kĺb zafixoval. S tým sa však jazdiť nedalo. Tak som si tie všelijaké náplaste strhala. Došla som so zaťatými zubami šiesta, čo je na dané okolnosti výborné."