Ústredný tréner slovenskej rýchlostnej kanoistiky Pavel Blaho sa po záhrebských bojoch na 34. majstrovstvách sveta preniesol o dva roky do budúcnosti. "Ak by sme skončili na svetovom šampionáte 2007 ako teraz máme na olympiáde v Pekingu priamo tri lode - kajaky. Štandardne štvorku na tisícke, dvojicu Riči Riszdorfer, Erik Vlček a singlistku Marcelu Erbanovú na päťstovke. Je to o čosi viac ako pred Aténami. Samozrejme, výpravu môžu dopĺňať postupujúci z následného kontinentálneho šampionátu. Je to, a predpokladám, že aj zostane, náš skúsený základ na dobré umiestnenia," premýšľal vopred kouč.

Pre kanoistov je olympiáda ešte silnejšou výzvou než vo väčšine iných športov. "Božechráň, nepodceňujem žiadny ani mládežnícky šampionát a medailu z neho, ale iba v súvislosti s olympijským vrcholom sa začnú o kanoistiku interesovať sponzori, televízie. Všade na svete. Na OH nám ide o prežitie. Nie sme atletika ani plážový volejbal," vysvetlil Blaho niekedy až zdanlivo prehnané lipnutie kanoistov na olympijskej výnimočnosti.

Šéftréner je maximalista. Vrátil sa do súčasnosti. Kajakárov poväčšine chválil, dve striebra štvorkajakov na tisíc i päťsto metrov ho potešili. "Nielen oni, aj Erbanová, ktorá sa stala štandardnou finalistkou. Jej šieste miesto i rovnaké umiestnenie dvojkajaku mladší Riszdorfer, Vlček majú vysokú cenu. Pravda, v druhom prípade som čakal o málo viac. Sklamali ma mladé dievčatá z dvojkajaka. V sezóne skutočne jazdili skvele, úspešne, medailovo a veľa. Mohli byť unavené. Všimol som si však iné. Martina Kohlová aj Ivana Kmeťová pribrali. Nie o veľa, ale v lodi cítiť každý kilogram navyše. Toto sa dá prirodzene napraviť raz-dva. Väčšou chybou je, že momentálne nemáme väčší výber v kanoe," menoval tréner časť nedostatkov napriek medailám.

Slovenská výprava skončila záhrebské účinkovanie s dvoma striebrami, dvoma piatimi miestami, rovnakým počtom šiestych, jedným deviatym. Cenný úspech, a po každých pretekoch po rozhovoroch ešte cennejšie zistenia. Naši medailisti i finalisti hovorili takmer do jedného o spokojnosti, ale v podtóne bolo poznať - mohlo to byť o čosi lepšie.