Najznámejšia maďarská pieseň A csitári hegyek alatt - Pod Štitárskymi vrchmi - pochádza zo slovenskej obce Štitáre pri Nitre. Zapísal ju tam svetoznámy muzikológ Zoltán Kodály, rodák z maďarského Kecskemétu. V Štitároch mu v nedeľu odhalili pamätnú tabuľu slovenský minister kultúry František Tóth, maďarský minister kultúrneho dedičstva András Bozóki a slovenský vicepremiér Pál Csáky.

Druhá najznámejšia maďarská pieseň zasa pochádza zo susedných Hrnčiaroviec a volá sa Hrnčiarovská ulica. Aj v ďalších skladbách nájdeme motívy a melódie z tohto regiónu.

Kodály sa na územie dnešného Slovenska presťahoval s otcom, železničiarom, ktorý sa stal prednostom stanice v Galante. Tam chodil do školy a pokračoval na trnavskom gymnáziu. Začal študovať hudobnú literatúru a zbierky ľudových piesní. Na začiatku minulého storočia sa s fonografom vydal na zberateľské cesty. Druhá viedla do podzoborských obcí, teda aj do Hrnčiaroviec, kam sa ešte niekoľko ráz vrátil. Z pätnástich podzoborských obcí zozbieral takmer tisíc maďarských melódií.

Pieseň Pod Štitárskymi vrchmi sa v Maďarsku spieva všade tam, kde ľudí vyzvú na spoločný spev. Pozná ju každý. "Keď som bola mladá, chodila som s dievčatami po dedine a spievali sme si ju. O Kodályovej návšteve mi rozprávala aj moja mama," spomína 79-ročná Barbora Magová zo Štitár.

Kodály sa spolu s Bélom Bartókom zaslúžil o univerzálnu zbierku 3 500 maďarských ľudových piesní. Dodnes sa v maďarských základných školách zachovala jeho metóda vyučovania hudby - založená na solmizovaní a ľudovej tvorbe. Minister Bozóki zdôraznil, že prerazila aj hranice železnej opony. Už pred desaťročiami ju v maďarských školách skúmali americkí hudobníci. (bej)