Šiíti ústavu oslavujú. Po rokoch útlaku od Saddáma Husajna sú významnými hráčmi. FOTO - REUTERS
Návrh textu irackej ústavy po mesiacoch politických vyjednávaní a zmätkov v nedeľu podpísala prezidentská rada a nahlas ho prečítali v parlamente. Teraz budú o dokumente hlasovať občania. Referendum sa musí uskutočniť do 15. októbra, podľa viacerých zdrojov to stihnú pár dní pred týmto termínom.
Hrozí, že ak sa sunniti rozhodnú zúčastniť na referende, môžu ústavu, ktorá im nevyhovuje, potopiť. Časť pozorovateľov to označuje za katastrofu, časť za prejav demokracie, teda toho, o čo sa v Iraku Bushova administratíva usiluje. Tá oficiálne vznik ústavy vychvaľuje, neoficiálne je sklamaná. "Sme sklamaní, že nemáme dokument, ktorý by bol výsledkom širokého konsenzu," povedali denníku New York Times viacerí predstavitelia ministerstva zahraničných vecí. Nechcú Iračanov verejne kritizovať, a tak odmietli povedať svoje mená.
To, že ústavu podporujú len väčšinoví šiiti a s nimi aj Kurdi, je vážny problém a podľa niektorých politológov si za to môžu Američania sami. "Priveľmi tlačili, aby sa dodržali všetky termíny. Tomu obetovali aj požiadavky sunnitov," vysvetľoval vo Washington Post Noah Feldman, profesor ústavného práva a bývalý poradca pre irackú ústavu.
Sunniti teraz ústavu, ktorá obsahuje zmienku o federalizme, čo je potenciálna možnosť pre rozpad Iraku, môžu potopiť. Pravdepodobne už nezopakujú chybu z januárových volieb, ktoré bojkotovali. Svetové agentúry hlásia, že registrácia sunnitov na referendum je masívna a dá sa očakávať, že od svojich lídrov dostanú pokyn hlasovať proti. Hoci sú menšina, ovládajú štyri provincie. Na odmietnutie ústavy stačia dve tretiny hlasov proti v troch provinciách.
Ak sa to stane, je možné, že to Kurdov povedie k snahe odtrhnúť sa od Iraku. "Ak táto ústava zlyhá, ďalšie rokovania budú už len o rozdelení krajiny," tvrdí Peter Galbraith, bývalý americký diplomat, ktorý v súčasnosti pracuje ako poradca Kurdov.
Toho sa zrejme zľakli aj sunniti. Z delenia Iraku by jednoznačne vyšli najhoršie: sú v centre a nemali by prístup k ropným poliam. Niektorí ich lídri včera začali jemne otáčať a hovorili, že ústava pre nich ešte nie je stratená. Ide však o predstaviteľov umiernených strán a tí nemajú dostatočne silný hlas.
Američanom sa síce podarilo s malými odkladmi dodržať svoj časový plán, ale zároveň sa vytvorili nové problémy. Viacerí kritici naznačujú, že Bushovi ľudia priveľmi ustupovali šiitom. Napríklad v otázke rodinného práva či postavenia žien.
Hlavné body ústavy
* Irak je demokratický a federálny,
* oficiálnymi jazykmi sú arabčina a kurdčina,
* islam je náboženstvom štátu a hlavným zdrojom legislatívy,
* sloboda náboženského vyznania je zaručená,
* ústava uznáva región Kurdistan,
* federálne národné zhromaždenie má jedno kreslo na každých stotisíc obyvateľov, parlament má štvorročný mandát, najmenej 25 percent kresiel je vyhradených ženám,
* výkonnou federálnou mocou je prezident republiky a kabinet,
* prezident poveruje vodcu bloku s väčšinou kresiel v parlamente zostavením vlády,
* ropa a plyn sú majetkom irackého ľudu,
* príjmy budú "spravodlivo rozdelené",
* strana "Baas Saddáma Husajna" je v Iraku zakázaná.
*polotučne sú vyznačené sporné body (sita, reuters)
