FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Nové médiá so sebou prinášajú aj nové formy prezentácie a postprodukčných výstupov. Ak sa dnes stal elektronický obraz a text dominantným komunikačným a informačným médiom, netreba sa čudovať, keď namiesto kníh veľkoplošne vytláčajú cédečka a dévedéčka.
Napriek tomu, že klasického papierového média sa stále nechceme aj vďaka jeho nepopierateľným kvalitám vzdať, nové nosiče prinášajú nielen viac, ale aj novú dimenziu informácií. Na DVD nosič sa zmestí nepreberné množstvo fotografií a textov, má však bonus, ktorá kniha nikdy nebude mať - pohyblivý obraz.
Na Slovensku vznikol hádam prvý projekt, pri ktorom sa výtvarní umelci spoľahli výhradne na elektronický výstup. Žiadny katalóg, ktorý po prelistovaní založíte do knižnice, ale reprezentatívne poňaté tablo s trinástimi cédečkami pod názvom Osum dvanásť. Produkt je výsledkom radu stretnutí v Nitrianskej galérii a synagóge pod taktovkou umelcov Miroslava Nicza a Jaroslava Košša. Tí sa rozhodli podľa vlastného výberu odprezentovať publiku pod Zoborom tvorbu výnimočných slovenských osobností.
Peter Kalmus, Michal Murin, Milan Adamčiak, Rudolf Fila, Rudolf Sikora, Vladimír Kordoš, Jozef R. Juhász, Juraj Bartusz, Július Koller či teoretik a umelec Jiří Valoch, každý nielen s ukážkami tvorby, ale aj videozáznamom z prednášky, tvoria súčasť mozaiky dvoch generácií, ktorá svojím nekonvenčným a progresívnym prístupom posunula slovenské dejiny umenia smerom k aktuálnym svetovým trendom.
Výsledný produkt je nielen dokumentom, ale aj autentickým zdrojom k tvorbe každého z dvanástich zúčastnených, tentoraz (a možno povedať konečne) bez interpretačných nánosov súčasných teoretikov umenia. "Ako beťára ma sprava i zľava vodia po cestách dvaja čerti a nad nimi ma sprevádza môj anjel strážny, ktorý ich klepe po hlave so slovami TTTT, čo znamená Teraz, tadeto, toto, takto. A to je moje najlepšie a najposlednejšie krédo a pseudonym. Alebo naopak," píše vo svojom entrance známy slovenský muzikológ a umelec Milan Adamčiak.
Každý z umelcov si mohol zvoliť vlastný predhovor ku svojej virtuálnej prezentácii. Možno ako gesto umeleckej autonómie bez dodatočného teoretického rámca, možno ako prejav nie vždy potrebnej barličky oslavných ód z úst "kompetentných". Kurátorská koncepcia hviezdnej zostavy, ako to výstižne symbolizuje podklad cédečiek, je tentoraz v umeleckej réžii.
