Toto leto sme si podobných pohľadov užili dostatok.

Podľa meteorológov sa podrobné predpovede počasia dajú urobiť iba na 7-10 dní dopredu. Prognózy na dlhšiu dobu sú iba odborné dohady, či bude na našom území teplota a zrážky nad alebo pod normálom. Sú však ľudia, ktorí predpovedajú, ako môže byť na našom území o dvadsať rokov - klimatológovia. S klimatológom Pavlom Šťastným sme sa pozhovárali nielen o počasí.

Ľudia na toto leto nadávajú - počasie podľa nich lieta z extrému do extrému. Správa sa skutočne tak hrozne?

"Niekedy je to len subjektívny pocit, že leto je zlé a studené. Toto leto je teplotne normálne, vlhkejšie aj keď nie mimoriadne vlhké. Ani tie výkyvy medzi jednotlivými dňami nie sú mimoriadne. Pamätám si letá, keď sa počasie zlomilo z veľmi horúceho na chladné oveľa výraznejšie. Striedanie vzduchových hmôt u nás máva rytmus, ktorý si atmosféra istý čas zapamätá a udrží si ho. Ako keby tancovala valčík. Keď zbadáme tieto cykly, tak počasie spravidla začne tancovať niečo iné, napríklad tango (smiech). Atmosféra je zložitý fyzikálny systém, takéto vlny sa rýchlo menia."

Minulý rok vychádzalo počasie v lete tak, že pršalo takmer zásadne cez víkend. Mohlo to byť týmito frekvenciami?

"To je možné. Interval striedania vzduchových hmôt je u nás tri až deväť dní, takže týždeň do toho pasuje."

Čím to je, že môžeme predpovedať zmenu klímy na niekoľko desaťročí, ale na niekoľko dní dopredu je už predpoveď počasia problematická?

"Systém atmosféry má v sebe už zabudovanú neistotu predpovede. Predstavte si klát, ktorý chcete rozťať. Zatnete na jednom mieste, on sa rozštiepi na určitej dráhe podľa letorastov. Keď zatnete o milimeter vyššie, môže sa rozštiepiť úplne inak. Tak je to s predpoveďou. Predpovedať počasie je, ako keď zamiešate polievku a skúšate uhádnuť, kde o chvíľu skončí mrkva alebo zemiak. Ani numerické modely nemôžu byť presné. Let vážky ťažko nasimulujete modelom vrtuľníka. Vždy to bude len model, aj keď vyzerá ako vážka."

Globálne oteplenie je jednou z veľkých tém našej civilizácie. Je vplyv človeka pritom skutočne taký vážny, alebo ide aj o prirodzenú zmenu klímy?

"Činnosť ľudí hrá pri globálnom otepľovaní veľkú úlohu. Od polovice 18. storočia - nástupu priemyselnej revolúcie - začala narastať koncentrácia skleníkových plynov. Koncentrácia oxidu uhličitého je momentálne najvyššia za posledných 420-tisíc rokov. Rast teploty začal akcelerovať najmä v 90. rokoch minulého storočia a stále pokračuje. Zaznamenali sme najvyššie teploty za posledných 150 rokov. Príroda sa bráni, dochádza napríklad k zvyšovaniu plochy lesov na severnej pologuli, ale ak neobmedzíme vypúšťanie skleníkových plynov, bude otepľovanie pokračovať."

Takže hrozí kolaps ľudstva z prehriatia?

"Nemusí to tak byť. Klimatické pásma sa môžu posunúť smerom na sever. U nás by sa to malo prejaviť tak, že letá budú suchšie, prejaví sa stredomorská klíma. Jej premenlivosť sa však nezmení. Cez leto môžeme napríklad očakávať prívalové dažde po dlhších obdobiach sucha."

Z čoho vychádzajú klimatológovia?

"Klimatický systém netvorí len ovzdušie, ale aj rastliny, pôda, pohyb vody v prírode či vplyv živočíchov. A samozrejme, aj činnosť človeka. Musíme si všímať toto všetko. Snažíme sa o čo najlepšie poznanie klimatického systému, o to, aby sa modely blížili k reálnym podmienkam. Napríklad už berieme do úvahy systém morských prúdov - tak ako atmosféru režeme do mnohých hladín, vďaka novým metódam sa dostávame aj pod hladinu mora. S rozvojom výpočtovej techniky a moderných metód sme dostali dokonalé nástroje."

Symbolom meteorológie je rosnička. Žabky vo fľaši vraj vyliezali na rebrík, keď malo byť pekne a zliezali dole pri škaredom počasí. Aj televíznym hlásateľkám sa hovorí rosničky. Fungovala takáto predpoveď, alebo je to len "fór"?

"To je výmysel. Má to odľahčene symbolizovať problematiku - že žaba vie predpovedať počasie tak isto ako my."

Nie je frustrujúce uvedomovať si svoje limity pri predpovediach?

"Ešte v 70. rokoch nám hovoril jeden profesor z Prahy - astronómovia predpovedali, že Kohoutkova kométa bude mať chvost na pol oblohy. A videli ste ho niekto? Marxisti hovorili, že skoro tu bude beztriedna spoločnosť. Splnilo sa to? Vidíte - a meteorológom to stále funguje."

Vývoj klímy na Slovensku

(spracované podľa štúdie Pavla Šťastného Prejavy klimatických zmien na Slovensku)

Miera a trvanie oteplenia v 20. storočí je pravdepodobne väčšia ako kedykoľvek v predchádzajúcich tisíc rokoch. Dekáda 1991 - 2000 je na severnej pologuli pravdepodobne najteplejšia v celom predchádzajúcom miléniu. Podľa globálnej teploty zemského povrchu bol rok 1998 doteraz najteplejší. Začiatkom tohto storočia trend globálneho otepľovania pokračuje. Rok 2002 bol druhý, rok 2003 tretí a rok 2004 štvrtý najteplejší od roku 1861. Na severnej pologuli sa zároveň pozoroval mierny nárast zrážok.

Na našom území sa od roku 1901 oteplilo v priemere asi o 1,1 stupňa. V rokoch 1989 - 2004 sa vyskytli série po sebe idúcich teplých rokov (rekordný bol rok 2000) a štyri výrazné suchá (1990 - 1993, 2000, 2002 a 2003), pričom v roku 2003 bolo sucho celoplošné. Z 12 najteplejších rokov zaznamenaných na Slovensku bolo až osem po roku 1998. Pritom do "top 12" najchladnejších rokov sa za posledných 25 rokov umiestnil iba rok 1980. Predpokladá sa, že priemerná teplota do roku 2075 vzrastie o 2 až 4 stupne, ročný úhrn zrážok sa veľmi nezmení, ale suché obdobia sa budú vyskytovať častejšie a predĺžia sa.

Pavel Šťastný za prístrojom na meranie slnečného svitu.