Rosnička je tradičným symbolom meteorológov. Je to len recesia, na žabiu predpoveď sa spoľahnúť nedá. Prognózy podľa meteorologických máp sú istejšie.
"Tento spôsob leta sa mi zdá byť pomerne nešťastný," túto klasickú vetu z Menzlovho filmu Rozmarné leto si počas uplynulých mesiacov pripomenuli asi mnohí dovolenkári, otrávení vývrtkami počasia. Podľa meteorológov je leto úplne v poriadku, ale hovorte to človeku, ktorý si prázdniny užíva sledovaním dažďa za oknom chaty, či pri Jadranskom mori. Naše šomranie si často zlíznu aj meteorológovia. "Prečo prší, keď to nehlásili? Ako teraz dopadne opekačka? Ja už fakt neviem, čo si mám obliecť." Hľadanie odpovede na otázky, prečo je počasie také nespoľahlivé a ako je to s jeho predpovedaním, nás doviedlo do najväčšej inštitúcie, ktorá sa u nás počasím zaoberá - Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Atmosféra je chaotický systém
Vladimíra Pastirčáka, riaditeľa divízie Meteorologická služba, sme otázkou, prečo predpovede počasia niekedy nevychádzajú, neprekvapili. "Vývoj počasia sa riadi fyzikálnymi zákonitosťami, ale systém je veľmi komplikovaný," hovorí. "Atmosféra je chaotický systém. Na tri dni je predpovedateľnosť zvyčajne dobrá, ale už štvrtý deň prevládne chaotická zložka." To však závisí aj od typu počasia - každý typ počasia má inú "predpovedateľnosť". Za určitých okolností môže vyjsť aj predpoveď na desať dní veľmi presne. Sú situácie, keď sa predpovede rozchádzajú už po troch dňoch. "Úspešnosť predpovede je dnes osemdesiatsedem percent, pred pätnástimi rokmi to bolo osemdesiatdva percent. Tu si však treba aj uvedomiť kritériá, čo vlastne znamená tých osemdesiatsedem percent. Netreba to chápať tak, že každá deviata predpoveď je zlá."
Superpočítač a špagátik
Na streche budovy Slovenského hydrometeorologického ústavu nájdeme rôzne zaujímavé prístroje. Napríklad sklenú guľu. Nepoužíva sa na veštenie, ale na meranie slnečného svitu. Pod guľou je papier, do ktorého slnko, ak svieti, vypaľuje stopu. Podľa toho vieme určiť dĺžku trvania slnečného svitu. V časoch, keď bol populárny seriál o princeznej Arabele, začali vraj meteorológom sklené gule masovo miznúť.
Známe otáčajúce sa "naberačky" spolu s veternou smerovkou tvoria prístroj, odborne zvaný anemometer. Ten meria rýchlosť a smer vetra. Tyče, ktoré vyzerajú ako starodávna anténa, zasa slúžia na váženie námrazy. Ďalšie meracie zariadenia sú v "meteorologickej záhradke" pri budove alebo vo vnútri v pozorovateľni. Niektoré z nich sú známe už od 17. storočia - teplomer, barometer.
Za starých čias koloval žartovný návod, ako si zostrojiť jednoduchý barometer. Niekde sa zavesí špagátik. Keď sa hýbe, je vietor. Keď je mokrý, prší. "Čudovali by ste sa, ale špagát používame," hovorí Vladimír Pastirčák. "Slúži na meranie hĺbky premrznutia pôdy. Mokrý motúz sa spustí do trubice v zemi a sleduje sa, pokiaľ je zamrznutý."
Aj takéto vstupy končia v útrobách superpočítača IBM Regata. Stroj rozmerov obrovskej skrine, ktorý patrí medzi najvýkonnejšie na Slovensku, tróni v klimatizovanej miestnosti, vydychuje horúci vzduch a vzbudzuje rešpekt. Beží v ňom takzvaný numerický predpovedný model, vďaka ktorému dokážu meteorológovia predpovedať detailný vývoj atmosféry s vysokou presnosťou počas nasledujúcich dvoch dní, čo pomocou klasickej metódy nebolo možné.
Malé a veľké nepresnosti
Na to, aby sa počasie vôbec dalo predpovedať, musíme poznať počiatočný, teda aktuálny stav atmosféry. Tu už leží prvý kameň úrazu. Pre predpoveď počasia nad naším územím treba sledovať obrovskú plochu - od pobrežia Kanady po Ural a z juhu od severnej Afriky až po oblasti ďaleko za polárnym kruhom. Na to slúžia hlavne meteorologické stanice s meracími prístrojmi, ktoré nie sú rozmiestnené pravidelne, napríklad na mori ich je menej a sú automatické - nemajú ľudský personál. A to hovoríme len o prízemnej vrstve. Meteorológovia potrebujú vedieť počiatočný stav v troch rozmeroch, čo je oveľa väčší problém. Tu už vstupujú do hry pozorovania z družíc, sond a ďalšie technológie. Ale aj malá odchýlka v počiatočných podmienkach môže spôsobiť veľkú odchýlku na konci predpovedaného obdobia.
Meteorológia a čísla
Martin Belluš je pracovník oddelenia numerickej meteorológie, absolvoval katedru meteorológie a klimatológie na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK. "Táto práca mi umožňuje priamy kontakt s prírodou, pretože počasiu sa človek nevyhne, stále sa s ním stretáva. A zároveň je to fyzika, matematika, programovanie. Baví ma to."
Martin Belluš k superpočítaču nechodí, napája sa naň cez počítačovú sieť z terminálu vo svojej pracovni. "Numerická predpoveď počasia sa skladá z troch základných procesov, ktorými sú získavanie počiatočného stavu atmosféry, samotné výpočty numerického predpovedného modelu (teda počítačovej predpovede) a ďalšie spracovania surových výstupov," hovorí. "Počiatočný stav a okrajové podmienky, teda podmienky na hraniciach našej oblasti, nutné pre spúšťanie modelu na našom superpočítači, získavame štyrikrát za deň z takzvaného globálneho modelu Arpege z pracoviska vo francúzskom Toulouse. Globálny model počíta predpoveď pre celú zemeguľu a keďže to znamená spracovanie obrovského množstva dát, nie je zatiaľ možné, aby predpovede boli také podrobné ako z lokálneho modelu - a na jeho prevádzku treba zároveň oveľa výkonnejší počítač, ako máme my. Lokálny model Aladin, ktorý operatívne spúšťame, nám preto slúži ako lupa spresňujúca predpoveď globálneho modelu a používame ho na krátkodobú predpoveď počasia v strednej Európe."
Superpočítač spracúva možný vývoj počasia na najbližších 54 hodín, celý proces trvá približne hodinu. Konečným výstupom sú mapy rôznych meteorologických prvkov, bulletiny, grafy a podobne. Časť produktov je k dispozícii priamo odberateľom, alebo sa zverejňujú na internetovom portáli Hydrometeorologického ústavu. Väčšina materiálov ide na oddelenie predpovedí. Slúžia synoptikom, teda "predpovedačom" počasia ako základný podkladový materiál na tvorbu krátkodobej predpovede počasia. Sú to pre nich dôležité informácie, ale nie jediné. A intuícia a skúsenosti sú nenahraditeľné aj vo veku superpočítačov.
Na obrazovke sledujeme výstupy. Predpovede sa dodatočne porovnávajú s reálnym stavom atmosféry. Vo väčšine prípadov sú viac-menej zhodné, ale nájdu sa aj prípady, keď "strojová" predpoveď úplne vybuchla. "Dôvodov môže byť veľa," hovorí Martin Belluš. "Niektoré situácie numerický model zatiaľ nezvláda dostatočne spoľahlivo - napríklad predpovedanie zimnej inverzie. Samozrejme sa tým zaoberáme a v rámci medzinárodnej spolupráce sa snažíme zistiť dôvody a model vylepšiť. Na jeho vývoji sa podieľame aj my."
Kto sleduje predpovede
Predpoveď počasia si, samozrejme, pozrieme pred dovolenkou alebo výletom. Ale sú aj vážnejšie problémy. Výstražná služba Slovenského hydrometeorologického ústavu upozorňuje aj na silný vietor, silné zrážky, poľadovicu či veľmi zlú dohľadnosť. Sú však aj iní klienti, ktorí sú od predpovedí vyslovene závislí. "Keď nedávno otáčali v Bratislave most Apollo, pripravovali sme špeciálnu predpoveď sily a smeru vetra," hovorí Vladimír Pastirčák. "Vyšlo to veľmi dobre, ale keby ho otáčali o deň dlhšie, už by nastal problém, pretože začalo fúkať. Jadrové elektrárne zasa zaujímajú zrážky. Iné informácie potrebuje letecká doprava."
Predpovedači
Miestnosť synoptikov, teda predpovedačov počasia vyzerá ako bežná kancelária s počítačmi, ak nerátame veľké meteorologické mapy na stoloch. Na monitoroch sa však neukazujú tabuľky s účtovníctvom, ale napríklad zábery z družice, ktorá "visí" nad rovníkom a každých 15 minút zbiera údaje, alebo snímky meteorologických radarov. Pomocou nich je možné určiť typ oblačnosti a zrážky - kde a ako intenzívne prší, čo má veľký význam napríklad pri letných búrkach. Meteorologické mapy obsahujú aj výstupy zahraničných služieb - francúzskej, britskej, nemeckej. Počasie je nadnárodné, neohraničené hranicami. Spolupráca meteorológov je vzorová. Vymieňajú sa aktuálne údaje, ale aj predpovede. Ak nastane vo svete problém, ktorý ohrozí pozorovanie, Svetová meteorologická organizácia poskytne pomoc.
Synoptik má niekedy ťažkú úlohu. V prípade, že prognózy sa rozchádzajú, musí sa rozhodnúť a predpoveď vypracovať. Nemôže povedať - neviem, na ktorú stranu sa prikloniť, bude buď pršať, alebo svietiť slnko. Na rad vtedy prichádzajú profesionálne skúsenosti a inštinkt, vďaka ktorému môže predpovedať pohyb tlakových výší, níží, frontálnych systémov. Ľudský faktor sa nedá ničím nahradiť.
p p p
Ľudia skúmajú svet okolo seba a neodrádza ich, že každá zodpovedaná otázka vytvára množstvo nezodpovedaných. Tak je to aj s meteorológiou a predpoveďami počasia. "Stále považujem za úplný zázrak, že počasie sa vôbec dá predpovedať," usmieva sa Vladimír Pastirčák.
Milióny ľudí na celom svete niekoľkokrát denne sledujú predpovede počasia, aj keď vedia, že keď doma nechajú dáždnik, napriek predpovedi môže začať pršať.
Počasie na internete
Najrýchlejší a najistejší spôsob, ako sa dozvedieť aktuálnu predpoveď počasia, sú špecializované internetové stránky. Predpoveď na štyri najbližšie dni nájdete na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu www.shmu.sk . Tieto údaje si môžete porovnať s "konkurenčnou" stránkou www.meteo.sk .
Ak sa chystáte do zahraničia, môžete si pozrieť niektorú zo stránok mapujúcich globálne počasie, napríklad www.weather.com , www.weather.org alebo www.accuweather.com .
Na sledovanie počasia slúžia aj špecializované aplikácie. Ak máte permanentné pripojenie na internet, môžete mať aktuálnu predpoveď neustále k dispozícii vo vašom počítači. Programov, ktoré čerpajú údaje z renomovaných meteorologických portálov, je niekoľko. Môžete si vyskúšať napríklad bezplatný Weather Watcher, ktorý stiahnete zo stránky www.singerscreations.com (sekcia Free Software), v ktorej nájdete aj informácie pre európske mestá a obce.
Ako bude prvé dva septembrové týždne?
Predpoveď počasia na budúci týždeň je optimistická - očakávame pekné ustálené a cez deň slnečné počasie s maximálnou teplotou spočiatku 20 až 24, neskôr 25 až 30 stupňov. Predpokladáme, že ďalší týždeň bude o niečo horší, chladnejší, vyskytnú sa aj zrážky, ale zdá sa, že teplotne ani zrážkovo sa nebude vymykať počasiu, aké sa obvykle vyskytuje na našom území v prvej septembrovej dekáde.
(zdroj - SHMÚ)
Vladimír Pastirčák v miestnosti synoptikov. Bez počítačov by sa počasie predpovedalo ťažko.
Martin Belluš pri superpočítači IBM Regata, na ktorom beží lokálny model Aladin.
