Hovorí sa, že bulvár predáva. Možno to až také jednoduché nie je, no v prípade kontroverznej českej hip-hopovej formácie SuperCrooo to platí. James Cole a Hugo Toxxx, ako si títo dvaja rapperi vravia, totiž prekročili rámec úzkej hip-hopovej komunity a rozhodili svoje siete aj vo vodách českého stredného prúdu.

Časopisy majú rady škandály a tých táto dvojica vyprodukovala hneď niekoľko. Pred ústa si totiž servítky nikdy nedávali a za relatívne krátky čas už stihli uraziť kdekoho. Od rokmi preverených stálic českého hudobného priemyslu cez politikov až po ostatných rapperov. Dokonca majú na svojom konte aj žalobu za poškodzovanie dobrého mena. A to je pre ich produkciu tá najlepšia reklama.

Na minulom albume Toxic Funk, ktorý sa stretol pre neznalých hip-hopových pomerov s prekvapivým úspechom, sa predstavili ako nekompromisní kritici celého šoubiznisu - i keď to znie trochu smiešne, keďže dnes už sami postavičkami zo šoubiznisu sú. Ich nové cédečko Dixxx sa však nesie v trochu inom duchu. Klasická SuperCrooo póza na albume, samozrejme, je, no navyše si začali všímať aj sociálne problémy. Samozrejme, s nadhľadom pre nich charakteristickým.

Pozitívne je, že sa väčšinou vyhli množstvu zbytočných fráz - pre nich také typické, menej pozitívne, že nie vždy. Ale hip-hoperi to tak chcú, tak prečo im to znova nenaservírovať? Ďalšou zaujímavosťou je hudobná stránka. SuperCrooo sú známi tým, že na rozdiel od zvyšku scény, ktorá pracuje so samplermi a strihaním cudzích hudobných slučiek, tvoria pôvodné podklady s dôrazom na elektronický zvuk, syntetizátory a vlastné nápady.

Na albume Dixxx to dospelo až tak ďaleko, že označiť ho za hip-hopový je dosť problematické. V niektorých skladbách totiž chlapci prekročili všetky poučky, ako spraviť dobrú a predovšetkým hip-hopovú skladbu. Ich podklady často koketujú s breakbeatom, prípadne elektroclashom, no vždy ich zdôrazňuje výrazná a tvrdá basa, typická skôr pre štýl drum'n' bass. Sami nazývajú takýto druh hudby elektrofunk, aj keď pravda je, že s klasickým funkom má spoločné iba málo.

Počúvať album Dixx chce od poslucháča poriadnu dávku trpezlivosti. Ostré a často útočné výrazy niekedy pôsobia zbytočne a vyvolávajú pocit, že SuperCrooo chú byť vulgárni za každú cenu. O to viac prekvapia pasáže, keď sa pod tvrdými slovami ukrýva aj nejaký obsah. Vtedy zrazu začne dávať toto CD aký-taký zmysel. Inak pôsobí skôr ako komiks.

Ak si však uvedomíte, že tento album vás chce v prvom rade zabávať a až potom čosi povedať a máte radi atmosféru kasín, blikajúcich neónov a širokých ulíc amerických nákupných tried, môže vás zaujať. Po hudobnej stránke je totiž výborný a texty Jamesa a Huga sa oproti minulému nosiču posunuli o značný kus dopredu, aj keď sa na albume nájdu aj také skladby, ktoré v duchu "rozprávanie pre rozprávanie" nemajú žiadnu výpovednú hodnotu.

TOMÁŠ PROKOPČÁK