Premiér Ariel Šaron je v Izraeli čoraz populárnejší, stráca však podporu vo svojej strane Likud. Časť Likudu totiž zásadne nesúhlasí so zrušením židovských osád v pásme Gazy. Teda s tým, čo Šaronovi nadháňa hlasy tých Izraelčanov, pre ktorých bol roky len "mäsiarom z Bejrútu".

Jeho poradcovia už vymýšľajú scenáre, ako z toho vyťažiť. Stretávajú sa na jeho ranči v Negevskej púšti. Neznesiteľná horúčava v tejto oblasti zrejme roztáča ich fantáziu: v hre je totiž aj možnosť, že by Šaron založil novú stranu a pozval by do nej svojho rivala, labouristu Šimona Peresa a šéfa izraelských liberálov Tommyho Lapida. Svojmu plánu hovoria "veľký tresk".

Strana troch starých mužov (všetci majú už riadne po sedemdesiatke, Peres dokonca 82) však podľa politológov nie je až taký blud. Prieskum denníka Jediot Achronot dokonca naznačuje, že by mohla vyhrať budúcoročné voľby. Samotný Šaron zatiaľ hovorí, že chce bojovať o podporu v Likude. Len veľmi ťažko však čelí mediálnej kampani svojho predpokladaného protivníka v boji o kreslo šéfa Likudu Benjamina Netanjahua. Ten o Šaronovi hovorí, že evakuáciou Gazy len odmenil teroristov a vôbec nevie, čo bude ďalej s Izraelom. Netanjahu pritom Šarona podržal pri všetkých kľúčových hlasovaniach o pláne na evakuáciu pásma, ale z vlády odišiel týždeň pred jeho spustením.

Denník Jerusalem Post včera získal od Šaronových ľudí scenár premiérovho postupu. Podľa neho pôjde do primárok s Netanjahuom a ak prehrá, odíde z Likudu a založí novú stranu. Jeho zámer je jasný: Netanjahu môže šéfovať Likudu, ale za žiadnych okolností sa nesmie stať premiérom Izraela.

Voľby v Izraeli sú naplánované na november budúceho roka, stranícke primárky budú koncom tohto roka. Nedá sa však vylúčiť, že voľby budú už skôr. Šaron sa totiž v Knessete opiera o najkrehkejšiu väčšinu - má 61 zo 120 poslancov a po evakuácii Gazy si už nemôže byť istý všetkými. V parlamente sa už objavili návrhy na jeho rozpustenie. Pochádzajú od náboženských strán, pre ktoré je Šaron likvidátorom "Veľkého Izraela".

Politickí komentátori však upozorňujú na to, že v Izraeli strany stredu, akou by bolo prípadné spojenie Šarona, Lapida a Peresa, doteraz nikdy neuspeli. Voliči sa rozhodovali vždy medzi pravicou a ľavicou, časť hlasov pozbierali náboženské strany. Ešte nikdy však v jednej strane neboli traja muži, ktorí stelesňujú tri silné smery izraelského myslenia. A Izrael ešte nemal taký silný stredný prúd, ktorý okrem iného spája aj snaha oslabiť ortodoxných.

Do takého spojenectva sa tlačí hlavne liberál Lapid, Peres zatiaľ váha. Klebetí sa však, že ak neuspeje v boji o šéfa labouristov, bude hovoriť inak.