S investovaním v cudzom prostredí sú vždy spojené vyššie riziká. Špeciálne to platí pre investície v tranzitívnych ekonomikách. Investori si preto vytvárajú nástroje na meranie rizík. Spoliehajú sa na makroekonomické a odvetvové ukazovatele krajiny a jej politické riziká. Otázkou však ostáva, ako zmerať vyspelosť podnikateľského prostredia.

Index rizikovosti podnikateľského prostredia je jedným z možných nástrojov jej merania. Umožňuje štruktúrované hodnotenie podnikateľského prostredia, pričom pokrýva najmä oblasti kvality legislatívy, vymožiteľnosti práva, systému regulačných inštitúcií a etiky podnikateľského prostredia.

Podľa výsledkov výskumu Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy dosiahol index hodnotu 9,6 z 28 maximálne možných bodov. Slovensko sa tým zaraďuje do skupiny krajín s najvyšším rizikom pre investorov. Od vstupu do pásma mierneho rizika nás delí 1,4 bodu. Výskum bol realizovaný vlani na vzorke 118 respondentov.

Spomedzi všetkých štyroch sekcií je najhoršie hodnotená kvalita právnych procesov. Táto sekcia prináša obraz o efektívnosti právneho systému a o tom, či poskytuje dostatočnú možnosť odškodnenia pre investorov, veriteľov alebo iné poškodené strany. Až 99 percent respondentov hodnotí vysoko negatívne pomalosť súdnych procesov, čo umožňuje dlžníkom pohodlne previesť majetok na inú právnu osobu.

Podobne, 82 percent respondentov nepovažuje odškodnenie získané právnou cestou za dostatočne efektívne z hľadiska nákladov, pričom o samotnej možnosti získať odškodnenie je presvedčená len pätina podnikateľov.

S pozitívnym ohlasom sa však stretol švajčiarsko-slovenský projekt Súdny manažment, realizovaný na banskobystrickom súde. Jeho prínosom je najmä zrýchlenie súdnych procesov, presun administratívnych úkonov zo sudcu na súdnu administratívu a možnosť monitorovať spis počas jeho životného cyklu.

Najlepšie hodnotené je obchodné právo. V prieskume sa kládol dôraz na názor na znenie zákonov a iných právnych noriem. Podnikatelia vo všeobecnosti nepovažujú definíciu právneho rámca podnikania za kľúčový problém. Medzi najzávažnejšie problémy práva obchodných spoločností na Slovensku patrí problematika konkurzov a tiež nestabilnosť právneho systému, kde časté zmeny právnych noriem spôsobujú neistotu a dodatočné náklady pre podnikateľov. Až 85 percent respondentov súhlasí, že priebeh konkurzov nie je jasne definovaný a nevedie k riadnemu vyrovnaniu záväzkov a nezávislému rozdeleniu aktív.

Definícia práv akcionárov, veriteľov, zamestnancov a manažmentu nespôsobuje vo všeobecnosti vážnejšie problémy, aj keď práva jednotlivých skupín nie sú definované v rovnakej miere. Podľa podnikateľov sú najslabšie definované práva veriteľov a povinnosti manažmentu. Obchodný zákonník a iné právne normy definujú len povinnosti a obmedzenia pre správne orgány.

Regulačný režim je druhou najlepšie hodnotenou sekciou. Hodnotí sa pritom dôveryhodnosť, podmienky a výstupy fungovania rôznych regulačných inštitúcií. V tejto časti sa spája hodnotenie právneho rámca pre regulátorov, ako aj ich skutočná činnosť. Výsledné percentá preto hovoria hlavne o vnímanej kredibilite jednotlivých inštitúcií.

Najlepšie vnímanou inštitúciou je podľa našich respondentov centrálna banka (71 %). Aktivity regulátora kapitálového trhu, finančných dozorných inštitúcií a Protimonopolného úradu pozitívne vníma vyše 40 percent respondentov. Medzinárodné účtovné štandardy nepovažujú podnikatelia, s výnimkou veľkých a zahraničných spoločností, na Slovensku za bežnú prax a negatívne hodnotia aj kvalitu a aktuálnosť záznamov o spoločnostiach.

Aj v krajine s výborne definovaným a reálne presadzovaným právnym a regulačným rámcom, môže kvalitu podnikateľského prostredia znižovať tolerancia voči kriminalite, korupcii, obchádzaniu zákonov a neetickému správaniu. Etické prostredie je druhou najhoršie hodnotenou sekciou. Iba polovica respondentov si nemyslí, že kriminálne skupiny kontrolujú dôležité sektory nášho hospodárstva. Naopak, veľmi kriticky bola hodnotená neefektívnosť boja proti organizovanej kriminalite (88 %), skorumpovanosť úradníkov (86 %) a úroveň a rozšírenosť korupcie na Slovensku (85 %).

Autor: LÍVIA ZEMANOVIČOVÁ, MARTINA KUBÁNOVÁ(Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy)