MALÁ LEHOTA – Vyvrcholenie fašiangov v Malej Lehote neďaleko Novej Bane patrilo už tradične gajdošom z viacerých európskych krajín.

Zišlo sa tu okolo 30 gajdošov zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Holandska a Čiech. Ako nám povedal autor scenára gajdošských fašiangov Drahoš Daloš, aj v tomto ročníku sa im podarilo zostaviť kvalitný program, ktorý dokumentuje, že uchovanie gajdošskej hudby pochopila naša generácia ako poslanie. Vo vystúpeniach zazneli rôzne typy gájd – škótske, bretónske či chorvátske.

Najstarším účastníkom festivalu bol 83-ročný pastier z Maďarska Pál István, najmladším 11-ročný Peter Matis z Oravskej Polhory.

Laznícke štále okolo Malej a Veľkej Lehoty, či blízke Jedľové Kostoľany boli v minulosti tradíciou slovenského gajdošstva preslávené. O to viac členov slovenského cechu gajdošov mrzelo, že v Malej Lehote takmer gajdoši vymreli. Hoci sa tu každoročne konajú gajdošské fašiangy, hudby svojich predkov sa nik nechytal. O to viac organizátorov potešilo, že po štrnástich rokoch mala Malá Lehota na festivale zastúpenie. Po poslednom malolehotskom gajdošovi Jožkovi Rajnohovi prebral na fašiangoch žezlo jeho 17-ročný menovec Martin Rajnoha.

KVETA FAJČÍKOVÁ

Gajdy patria k najstarším a najuniverzálnejším ľudovým nástrojom. Gajdoš býval zväčša pastierom na salaši, kde svoj nástroj používal. V zime hrával do tanca a na zábavách. V 20. storočí gajdy takmer vytlačili iné, hlavne sláčikové hudobné nástroje. Hra na gajdy je veľmi zložitá, preto sa gajdoši oprávnene považujú za najlepších hudobníkov. Najznámejší slovenskí gajdoši pochádzajú z Oravy a Pohronského Inovca – lazníckych usadlostí v okolí Novej Bane. (eta)