Iránky demonštrujú pred britskou ambasádou v Teheráne. Británia je jednou z európskych krajín, ktoré rokujú s Iránom o jadrovom programe. Iránci sú presvedčení, že naň majú právo. FOTO- REUTERS |
Obohatený urán používaný aj na výrobu jadrových zbraní, ktorý našli pred dvoma rokmi v Iráne, v krajine nevyrobili. Jeho stopy sa nachádzali v centrifúgach, ktoré teheránskemu režimu tajne dodal pakistanský jadrový vedec Kadír Chán.
Tvrdí to komisia zriadená Medzinárodnou agentúrou pre jadrovú energiu (MAAE) a presne tak to od začiatku vysvetľovala iránska vláda. Komisia pracovala v utajení a jej závery budú súčasťou správy o iránskom jadrovom programe. Na začiatku septembra ju zverejní MAAE.
Podľa denníka Washington Post to znamená, že Američania prišli o jeden z kľúčových dôkazov proti Iránu. Washington totiž tvrdí, že Irán sa snaží o výrobu jadrovej bomby. Na to potrebuje obohatený urán. Viacerí americkí predstavitelia v súkromí priznávajú, že argumentom Bushovej administratívy príliš neveria.
Teherán sa bráni, že jeho jadrový program slúži jedine na výrobu elektrickej energie. Pred niekoľkými týždňami obnovil činnosť svojich jadrových zariadení. Tú zastavil v novembri na žiadosť európskej trojky (Británia, Nemecko, Francúzsko) a z obáv, že sa celá kauza dostane pred Bezpečnostnú radu OSN. Tam by Irán riskoval, že bude čeliť sankciám. V podobnej situácii je aj teraz. Potom, čo obnovil jadrový program, s ním trojka zastavila rokovania a pripúšťa, že ďalším krokom je predvolanie Iránu pred Bezpečnostnú radu.
Zistenia expertnej komisie to však môžu skomplikovať: bude totiž chýbať dôkaz o zlých úmysloch Iránu. Americkí diplomati sa však nevzdávajú. Tvrdia, že správa ešte nič neznamená, a Irán má čo vysvetľovať. Napríklad, prečo má niektoré zariadenia v podzemí, čo sú jeho tajné programy P-1 a P-2 aj to, že pravdepodobne obchoduje s uránom na čiernom trhu.
Významným americkým argumentov je aj to, že Irán robí problémy inšpektorom, ktorí chcú monitorovať jeho zariadenia. To by mohlo znamenať, že niečo skrýva. Rovnaké argumenty používali Američania aj pred vojnou v Iraku, keď tvrdili, že Saddám Husajn má zakázané zbrane, a preto odmieta inšpekcie. Neskôr museli priznať, že Saddám zbrane hromadného ničenia v čase invázie a krátko pred ňou nemal.
Americké tajné služby tiež pred časom poopravili svoje odhady a vyhlasujú, že Irán bude mať jadrovú zbraň o niekoľko rokov neskôr, ako predpokladali.
Irán sa zatiaľ tvári triumfálne a hovorí, že nikto mu nemôže zakázať jadrový program. Chystá sa v ňom pokračovať a vyzýva Európanov, aby neverili americkým rečiam o tom, že chce jadrovú zbraň. Bude pravdepodobne na nich tlačiť, aby nepodporovali americkú snahu preniesť riešenie problému z MAAE do OSN.