šia je ďalšia dohoda vládnych strán. Viacerí politickí komentátori zas vidia ako pravdepodobnejší opačný scenár. Dôvod rozdielneho pohľadu analytikov a komentátorov vyplýva v mnohom zo zorného uhla príznačného pre ich profesiu. Očakávanie analytikov, že súčasná vláda predsa len dovládne, je založené na poznaní, že v opačnom prípade by finančné trhy reagovali na vývoj v krajine negatívne, že by sa integračný proces republiky pribrzdil a „financovanie potrieb štátu predražilo“. Z ich hľadiska, z hľadiska toho, čo je pre fungovanie štátu racionálne, je preto rovnako nepravdepodobné zastavenie privatizácie SPP ako odvolanie Ivana Mikloša. Na rozdiel od analytikov politickí komentátori vnímajú politické dianie z iného zorného uhla. Oni totiž disponujú indukovaným poznaním, že konanie politických strán je len veľmi zriedka vedené záujmami štátu a potrebami krajiny, ale zato často straníckym egoizmom.
SOP, ktorá v slovenskej politike ako samostatná strana končí, a SDĽ, ktorej vedenie usúdilo, že vo veľkej politike skončí, ak sa nepokúsi o zvrat, môžu vykonať to, pred čím sa ešte minulý rok zastavili. Otázka znie, či im predseda HZDS poskytne dostatočné záruky, aby sa v poslednej chvíli opäť nezľakli svojej vlastnej odvahy. A či premiér dodatočne nezváži, čo môže predčasný odchod dnešného kabinetu urobiť s volebnými preferenciami. Ak mu naozaj zo všetkého najviac záleží na tom, aby sa privatizácia SPP zastavila, aby svetu už pred voľbami predviedol, kto je na Slovensku pánom, potom pravdepodobnosť Miklošovho odvolania a následných udalostí vidia lepšie komentátori ako analytici.
