„Naši vyzerali s pukom leniví, chýbal im vždy jeden krok. Obrancovia v útočnom pásme boli bezzubí,“ zhodnotil bez emócií, no zronený Rudolf Kellner v slovenskom drese. 23-ročný ružomberský rodák, ktorý v New Yorku vyštudoval za elektronického inžiniera, priletel na tento jediný zápas z Portlandu. Zaplatil sto dolárov za lístok a odletel päťsto míľ naspäť do práce v štáte Oregon. S vierou, že Slováci predsa len postúpia.
Nádej nestrácali ani frustrovaní hokejisti. Kanonier Los Angeles Žigmund Pálffy: „Pôvodne som nemal nastúpiť. Podľa dohody až v prípade nepriaznivého vývoja, čo sa, žiaľ, stalo. Na únavu sa nemôžeme vyhovárať, aj keď sme deň predtým hrali NHL a do Salt Lake sme prileteli iba ráno pred zápasom. Nemci mali väčšie srdce. Nie, spomienka na Nagano mi na striedačke vôbec neprišla na um, to je za nami. Dáme sa ešte dokopy a postúpime.“
Citlivá duša chlapiska Michala Handzuša, ktorý sa po prehre s Nemcami musí vrátiť k zamestnávateľovi do Phoenixu, bola zdrvená: „Chlapcom vybozkávam nohy, ak to ešte zachránia a budem sa môcť na olympiádu vrátiť. Vina padá na nás útočníkov. Nedali sme gól.“ Kapitán Róbert Petrovický je podobná nátura: „Ťažko to stráviť. Boli sme lepší, svedčí o tom strelecká aktivita. Problém bol v koncovke.“
Tréner Ján Filc: „Verím, že touto prehrou sa turnaj pre nás nekončí. Samozrejme, že náš výkon sa musí zmeniť. Bolo v ňom málo pohybu, málo vôle presadiť svoj spôsob hry. Postupové šance vidím päťdesiat na päťdesiat.“
Manažér Peter Šťastný vyše roka neúnavne pracoval na tom, aby slovenské hviezdy dostal na olympiádu ešte v priebehu NHL. „Chlapci bojovali, ale v športe nie sú vždy garancie, že lepší vyhrá. Ostáva nám iba veriť.“
Tréner Nemecka Hans Zach: „Boli sme verní nášmu jednoduchému štýlu, neúnavne korčuľovať a disciplinovane brániť.“
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Salt Lake City
