1824 -- v Liptovskej Sielnici sa narodil básnik, prekladateľ Samo Bohdan Hroboň, umelecky najvýraznejší predstaviteľ slovenského romantického mesianizmu. Študoval evanj. teológiu a jazyky, aktívne sa zúčastňoval na práci v Společnosti česko-slovenskej a v r. 1848 v revolúcii. Bol zberateľom slovenských povestí, porekadiel a rozprávok, jeden z prvých stúpencov kodifikácie spisovnej slovenčiny. Dielo: Květiny nadsálenské, Slovenské iskrice, Slovopieseň, Dom a i. Zomrel v Liptovskej Sielnici 24. júla 1894.
1856 -- v Slovenskej Ľupči sa narodil jazykovedec, kodifikátor spisovnej slovenčiny Samo Czambel. Študoval vo Viedni a v Prahe, od r. 1879 pôsobil v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády v Budapešti, od. r. 1899 bol ministerským tajomníkom a neskôr vedúcim prekladateľského strediska. Desať rokov bol redaktorom Slovenských novín, skúmal slovenský jazyk a ustaľoval jeho pravopisnú formu. V knihách Slovenský pravopis a K reči o slovenskom pravopise podal základné pravidlá spisovnej normy slovenského jazyka. Ďalšie dielo: Rukoväť spisovnej reči slovenskej, Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov, Slováci a ich reč. Zomrel 18. decembra 1909 v Csillaghegyi.
1899 -- narodil sa argentínsky spisovateľ Jorge Luis Borges, milovník fantastiky, mýtov a metafyziky. Slávu získal ako 20-ročný najmä v Anglicku a Francúzsku. K jeho najznámejším dielam patria Všeobecné dejiny necnosti, Záhrada s rozchádzajúcimi sa cestičkami, Brodiova správa, Výmysly. Od r. 1955 bol úplne slepý. Napriek tomu publikoval až do smrti. Zomrel 14. júna 1986.
1904 -- v Rabčiciach sa narodil prozaik Milo Urban. Tradičnú dedinskú tematiku obohatil o psychologický rozmer. Bol úradníkom v Spolku sv. Vojtecha v Trnave, redaktorom v časopise Slovenský národ a v r. 1928-40 redaktorom Slováka. V r. 1938 podpísal protifašistický manifest. V r. 1940-45 šéfredaktor profašistického denníka Gardista, v r. 1945 emigroval do Rakúska, kde bol internovaný v americkej zóne, v r. 1947 eskortovaný do ČSR a súdený. Vďaka intervencii I. Erenburga bol najprv oslobodený, neskôr odsúdený na verejné pokarhanie. Usadil sa v Chorvátskom Grobe, živil sa prekladaním a od r. 1974 žil v Bratislave. Autor realistických poviedok a noviel zo života horalov: Za vyšným mlynom (námet pre Suchoňovu operu Krútňava), Výkriky bez ozveny, Z tichého frontu, a románov z obdobia 2. sv. vojny: Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Železom po železe. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. stor. Významné sú jeho rozsiahle pamäti, memoárová kniha Zelená krv. Zomrel 10. marca 1982 v Bratislave.
1990 -- v Bratislave zomrel spisovateľ pre deti a mládež Zlatko Klátik. Autor kníh Rozprávky spod slnečníka, Tulák a Čakanka, literárnych publikácií Hronského tvorba pre mládež, Svetová literatúra pre deti a mládež, Vel'ký rozprávkar - príspevok k problematike Andersenovej rozprávky. V r. 1964-90 pracoval v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave. Venoval sa komparatívnemu výskumu literatúr: Štúrovci a Juhoslovania, Slovenský a slovanský romantizmus, Slovenská a juhoslovanská literatúra. Narodil sa 24. januára 1922 v Starej Pazove, Juhoslávia
