Od začiatku budúceho roka začne po desiatkach rokoch čakania platiť nová trestná legislatíva. Nový Trestný zákon a Trestný poriadok nahradia normy platné od roku 1961. Tie už v zmenených spoločenských pomeroch nestačili a množstvom novelizácií sa stávali neprehľadnými.

Prvý zo zákonov určuje druhy a výšku trestov za jednotlivé trestné činy, druhý práva a povinnosti strán v trestnom konaní. Parlament ich schválil na jar tohto roku síce s veľkou väčšinou hlasov, ale až po vážnych problémoch a sporoch. Trestný zákon dokonca na čas stiahol jeho predkladateľ minister spravodlivosti Daniel Lipšic nato, ako vyhlásil, že poslanci prijali zmeny v prospech mafie.

O tom, či zákony splnili očakávania právnickej verejnosti, hovorí advokát a vysokoškolský učiteľ trestného práva JURAJ KOLESÁR.

V čom sú tieto zákony také výnimočné?

Máme pred sebou dva nové zákony, ktoré by mali významným spôsobom zmeniť trestné právo. Ide o produkt, ktorý sa pripravoval niekoľko desiatok rokov. O potrebe rekodifikácie sa začalo uvažovať niekedy v roku 1982. Trestné právo sa už vtedy internacionalizovalo, pretože zločinu sa bojí každý. A tu je ten produkt. Ja skôr uprednostňujem to pozitívne. Máme tu zákony a v reálnom čase nie je v dohľade ich zásadná zmena.

Splnili to, čo od nich právnická verejnosť očakávala?

Nemyslím si. V prvom rade Trestný zákon nie je rekodifikáciou, ale je to len veľká novela. Vo všeobecnej časti ho môžeme považovať za rekodifikovaný, ale nejaké novinky, ktoré by zásadným spôsobom menili filozofiu, tam nie sú.

Sú tam nové druhy alternatívnych trestov. Ak nemenia filozofiu ony, čo by to malo byť?

To je otázka. Spomínal som rekodifikačné snahy z minulosti, kde základným filozofickým smerom bola dekriminalizácia a depenalizácia. To znamená, riešiť čo najviac protispoločenských činov mimo trestného práva a ak nie, tak uplatňovať alternatívne tresty. Tá druhá časť sa čiastočne podarila. Študentom zdôrazňujem, že trestné právo je posledný prostriedok, ktorý nastupuje vtedy, keď ostatné zlyhali. Posledné roky ideme úplne iným smerom. Len čo si štát s niečím nevie rady, tak z toho urobí buď trestný čin, alebo žiada, aby to riešili orgány činné v trestnom konaní.

Kde sa to prejavuje?

Trestný zákon v tejto podobe vytvára nové trestné činy, pôvodné trestné činy ešte rozširuje a sprísňuje postihy. Zrejme sa domnieva, že čím prísnejší postih, tým lepšia prevencia. Ja s touto tendenciou súhlasiť nemôžem.

Aký je príklad trestného činu, ktorý by ním nemusel byť a mohol ho riešiť iný zákon?

Ide o celú filozofiu. To, či nejaký konkrétny čin je, alebo nie je zaradený do jednej z hláv, je otázka na dlhú diskusiu. Môžeme sa pozrieť, napríklad, na ekonomické trestné činy, ale všeobecne sa zvýšili trestné sankcie, prakticky pri každom skutku. Nie som presvedčený, že toto povedie k zníženiu kriminality. K tomu predovšetkým vedie to, že časový úsek medzi skutkom a trestom je čo najkratší.

Sprísnenie sa dotkne aj mladistvých.

Žiaľ, znížil sa nám vek trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov. Podľa zákona je chránenou osobou dieťa. Za dieťa sa podľa tohto zákona považuje osoba mladšia ako 18 rokov. Čiže my ideme trestať deti, a to prinesie aj niektoré problémy. Napríklad, detská pornografia je zobrazenie styku s dieťaťom. Čiže v zmysle tohto zákona s osobou mladšou ako 18 rokov. Iné ustanovenie hovorí, že je trestné, ak niekto osobu mladšiu ako 18 rokov pohne k mimomanželskej súloži za odmenu. To znamená, že stíhaný bude ten, kto si dohodne 16-ročnú prostitútku. Na jednej strane sa znižuje hranica trestnej zodpovednosti, na druhej strane zotrvávame na určitých trestných činoch na 18 rokoch. Keby som to pritiahol za vlasy, keď môže 14-ročný vraždiť, prečo nemôže 14-ročná súložiť?

Pri znižovaní hranice trestnej zodpovednosti sa argumentovalo, že dospelí často nechali páchať trestnú činnosť deti za seba.

Tento argument nemôže obstáť. Už starí Rimania hovorili o skazenej mládeži. Čo sa zmenilo v priebehu tisícročí? Ja som proti tomu, aby sme išli takouto cestou. Fakt je, že sú tu brutálne trestné činy, ale my ich nemôžeme riešiť tým, že 14-ročné dieťa zavrieme do väznice. Napríklad, nemáme vyriešenú otázku dokončenia povinnej školskej dochádzky. V tých zákonoch sú len základné záležitosti, na tie bude musieť nadväzovať, dovolím si povedať, desiatky, možno stovky noviel rôznych predpisov.

Ak sa to nestihne do 1. januára?

Ja si to neviem predstaviť.

Zmenila sa výrazne podoba zákona po formálnej stránke?

Má všeobecnú a osobitnú časť. Predtým aj teraz bola členená na 12 hláv, len sú poprehadzované. Ak sme pred 40 rokmi na prvé miesto dávali trestné činy proti republike a na druhé ekonomické, dnes sú na prvom mieste zločiny proti životu a zdraviu, na druhom proti slobode a ľudskej dôstojnosti a až na siedmom mieste sú trestné činy proti republike.

Vyjadruje štát týmto poradím, ktoré trestné činy považuje za nebezpečnejšie ako iné?

Malo by byť zásadou, že všetky trestné činy sú rovnako nebezpečné a ich nebezpečnosť je vyjadriteľná sankciou. Ale takto to vidí iba odborná verejnosť. Zvyšok si povie, toto je tá najdôležitejšia záležitosť, lebo je to na prvom mieste. Nie som etatista, ale ak trestné činy proti republike budú až na siedmom mieste a úlohou štátu je chrániť občana, a ak ten štát nebude chránený a bude až niekde dole, kto potom bude chrániť toho občana? Filozofia je taká, že si štát nezaslúži ochranu, aby mohol byť ochrancom on.

Podľa toho, čo hovoríte, zákon vyznáva skôr liberálne hodnoty, keď kladie občana na prvé miesto. Potom je však paradoxné, že v tom liberálny zákon na druhej strane sprísňuje tresty.

Je to tak. Štát je prostredníctvom politikov konzervatívny vtedy, keď sa mu to hodí, a keď sa mu to hodí, tak je liberálny. Čiže, ak má byť populistický voči občianstvu, povie - pozri občan, ako ťa ochraňujem, ale v skutočnosti sa v prvom rade snaží chrániť sám seba. Zákony sú určené pre občanov. Oba zákony sú menej zrozumiteľné ako predchádzajúce. Dokonca ja ako právnik mám často problém, aby som sa zorientoval. Laik bude mať v orientácii v týchto zákonoch často problém. Nie sú určené pre širokú verejnosť.

To sa však dá povedať o väčšine zákonov.

Také sú takmer všetky. Legislatíva by sa mala uberať takým smerom, aby si uvedomila, pre koho je zákon určený, a najmä trestné kódexy, ktoré spoločnosť sleduje.

Ako zmení justíciu nový Trestný poriadok?

Tam je to horšie. Cieľom bolo priblížiť sa anglo-americkému systému. Pre nás je táto koncepcia zatiaľ nestráviteľná. V podobe, akú má nový Trestný poriadok, sa od predchádzajúceho okrem hlavného pojednávania neodlišuje. Obe strany mohli navrhovať dôkazy, mohli ich predkladať v prípravnom konaní, aj pred súdom. Že to obhajoba robila iba zriedka, to je jej chyba, a nie zákona. My ako keby sme do toho pôvodného systému vtlačili nejakého bastarda. My tu máme časť prípravného konania, kde sa toho veľa nezmenilo, a potom tu máme hlavné pojednávanie, kde sa veľmi pekným spôsobom hovorí, ako budú strany súťažiť a viesť ten kontradiktórny spor. Dosiaľ musel sudca oddrieť celé hlavné pojednávanie, teraz sa budú musieť snažiť aj prokurátor a obhajca. Nestane sa, že by to tam odsedeli.

Dáva zákon nové možnosti hlavne do rúk obhajoby?

V zásade áno. Tieto možnosti tu doteraz boli, ale teraz sú výraznejšie zdôraznené v zákone. Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ale aj v jeho prospech. Na úlohe prokurátora a súdu, ktorí musia vyhľadať všetky dôkazy, sa nič nezmenilo. Strana obhajoby môže, ak chce a má peniaze, vyhľadať ďalšie dôkazy, ktoré prednesie súdu.

Keď si aj doteraz mohla obhajoba najať detektívnu kanceláriu na zhromaždenie vlastných dôkazov, prečo sa to nerobilo?

To sa spýtajte tých, ktorí to aplikovali. Práve v tom je problém, prečo mnohí advokáti majú do istej miery obavy. S plnou zodpovednosťou hovorím, že budú musieť viac pracovať.

Umožňoval to starý Trestný poriadok a umožňuje to aj nový. Pri starom tieto možnosti obhajcovia nevyužívali, aká je nádej, že budú využívať možnosti, ktoré im dáva nový zákon?

Tlačia ich k tomu ustanovenia, ktoré sa týkajú hlavného pojednávania. Zákon priamo núti, aby dôkazy, ktoré predkladá prokurátor, to znamená svedka, ktorého predvolá prokurátor, vypočúval on sám. Sudca mu do toho zasahovať môže len, ak to uzná za vhodné alebo ak sa chce dozvedieť niečo viac. Až potom, keď ho vypočuje prokurátor, má právo vypočúvať obhajca a až po nich sudca. Ten bude najskôr sledovať prokurátora, ktorý sa bude snažiť dokázať vinu, a potom obhajcu, ktorý ho bude chcieť znemožniť. Ak sudcovi nebude niečo jasné, až potom bude môcť zasiahnuť ako posledný.

V čom sa budú pojednávania podobať na tie, ktoré vidieť v amerických filmoch zo súdneho prostredia?

Aj u nás uvidíme námietky. Strany môžu namietať spôsob vykonania výsluchu, prípustnosť otázky.

Podľa ktorého Trestného poriadku sa budú riešiť prípady, ktoré na súdy prišli alebo prídu do konca roka, a nebudú ešte rozhodnuté?

Neviem si to celkom dobre predstaviť. Veci, ktoré sa stali do 1. januára 2006 a kde bola podaná obžaloba pred týmto termínom, sa budú riešiť podľa súčasného Trestného poriadku. Veci, kde bude podaná obžaloba po 1. januári, sa budú riešiť podľa nového Trestného poriadku. Z toho vyplýva moja obava, že prokuratúra sa bude snažiť podať čo najviac obžalôb do konca decembra alebo bude čakať s obžalobami až po decembri. Keby som bol prokurátorom, pravdepodobne by som sa snažil urobiť to teraz, lebo ako prokurátor budem mať úlohu sťaženú v budúcnosti. Po 1. januári tu budeme mať dva spôsoby konania - starý a nový. Ja sa pýtam, do kedy to bude trvať. Ak by som bol veľký optimista, minimálne päť rokov tu budú súbežne platiť dva Trestné poriadky a s takouto anomáliou som sa ešte nestretol.

Budete študentov učiť ešte starý Trestný poriadok?

Nebudeme. Pôjdeme podľa nového, nebude nám to robiť veľké problémy, pretože základné zásady sa nemôžu zmeniť. Sú tam novinky, ale podľa mňa ten, kto bude ovládať nové zákony, nebude mať problém s aplikovaním pôvodného.

Trestné právo je dvojsemestrálne. Môže sa stať, že niekto sa začal v prvom semestri učiť o starých zákonoch a v druhom sa musí preorientovať na nové?

Môžu byť takíto študenti, ak mali nejaké sklzy, ale to bude minimum ľudí. V septembri začneme s novým systémom. Budeme ich upozorňovať, že teraz je to takto, ale v budúcnosti, keď budú končiť, už bude situácia iná.

Čo študenti, ktorí ešte školu neskon-čili, ale Trestné právo už majú za sebou?

Musia sa rekvalifikovať. Nebude to len samoštúdiom. Máme povinné aj voliteľné predmety a v poslednom ročníku aj súbor prednášok, ktoré študent môže absolvovať. Máme to ošetrené tak, aby získali potrebné vedomosti.