FOTO - ARCHÍV
Na túto skupinu navzájom si pomáhajúcich a medzi sebou zároveň súťažiacich výskumníkov narazil anglicky píšuci spisovateľ Michael
Ondaatje, keď zbieral podklady pre svoj nový román. Najviac ho zaujala postava, ktorá sa nakoniec stala hlavným hrdinom románu Anglický pacient a rovnomenného, deviatimi Oscarmi ovenčeného filmu. Pravý "anglický pacient" László Almásy sa narodil 22. augusta 1895. Pred 110 rokmi.
Almásy, potomok starého uhorského šľachtického rodu, sa od detstva zaujímal o techniku a lietanie. Študoval v Londýne, bol letcom v prvej svetovej vojne a po nej pracoval pre rakúsku automobilku Steyr. Afriku navštívil prvý raz v roku 1926, keď z poverenia firmy skúšal v extrémnych podmienkach nové vozidlo.
V Egypte sa mu zapáčilo a usadil sa tam. Založil leteckú školu a letisko a s autom, či lietadlom precestoval Keňu, Tanzániu, Ugandu a Sudán. Svoje cesty bral spočiatku ako športové výkony, časom sa v ňom prebudil vedecký zápal.
Jeho záujem stále viac priťahovali neprebádané končiny Líbyjskej púšte. Technické vymoženosti, autá a lietadlá vtedy umožnili nebývalý rozmach výskumu Sahary a cesty hlboko do jej vnútra.
Podobne ako ďalších výskumníkov, aj Almásyho fascinovali arabské legendy o stratenej oáze Zarzura, rozprestierajúcej sa v troch údoliach, ktorej paláce so stenami z ónyxu a alabastru vraj skrývajú rozprávkové poklady a spiace krásavice.
V roku 1926 objavil egyptský princ Kemal el Din vnútri púšte neznámu rozsiahlu náhornú plošinu Gilf Kebir a hľadači Zarzury sa odvtedy sústredili na jej okolie. O šesť rokov neskôr zorganizoval Almásy s mladým anglickým aristokratom Robertom Claytonom expedíciu k plošine. Zo vzduchu prvý raz zazreli časť niekdajšej oázy, nenašli však vstup do jej údolia.
Po náhlej smrti Roberta Claytona sa výskumníci rozdelili a nasledujúci rok sa k oáze vydali dve expedície. Almásy mal finančné problémy a jeho výprava vyrazila neskôr.
Prvá expedícia, ku ktorej sa pridala aj vdova lorda Claytona (Almásyho milá vo filme), vtedy už po zemi objavila dve údolia medzitým zaniknutej oázy. Almásymu už zostalo iba objavenie tretieho.
Napriek sklamaniu sa k tejto expedícii viaže Almásyho najvýznamnejší objav. V pohorí Uweinat objavil jaskyne z tisícami nástenných malieb, ktoré zobrazujú uprostred vyprahnutej púšte zvieratá a dokonca plávajúcich ľudí. Bol to prvý dôkaz toho, že pred tisícročiami územie dnešnej Sahary oplývalo vodou a zeleňou.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny musel Almásy Egypt opustiť. Vrátil sa do Maďarska, kde ho však už v roku 1941 povolali do armády a ako uznávaného odborníka na žiadosť Nemcov vyslali k severoafrickým jednotkám generála Rommela. Almásy sa neskôr bránil tým, že s Nemcami nespolupracoval z presvedčenia, musel však počúvať rozkazy.
V Afrikakorpse sa preslávil akciou, pri ktorej cez púšť považovanú za nepriechodnú doviedol do Egypta za britské línie dvoch nemeckých agentov. Existuje podozrenie, že pracoval zároveň pre Britov. Faktom je, že s nimi mal aj neskôr dobré vzťahy.
Po vojne Almásyho v Maďarsku postavili pred súd za kolaboráciu. Život mu nezachránili ani tak svedectvá, podľa ktorých nebol nacistom, ako to, že sa za neho jeden významný orientalista prihovoril u svojho bývalého žiaka, komunistického diktátora Rákosiho.
Almásy sa vrátil do Egypta a snažil sa pokračovať vo výskumoch. Jeho zdravie bolo v dôsledku pobytu v púšti a utrpeniam z väzenia podlomené. Život dožil v sanatóriu v Salzburgu. Tesne pred smrťou v roku 1951 ho tu zastihla správa, že ho vymenovali za riaditeľa Ústavu pre výskum púšte v Káhire. Vysnívané miesto už nestihol obsadiť.
Almásyho postava po vojne zamestnávala viacero ľudí, hlavne jeho bývalých anglických protivníkov. Ozajstný záujem o neho však vzbudil až román a film. Okrem množstva pochvalných vyjadrení sa o ňom objavilo aj veľa menej priaznivých správ, podľa ktorých slúžil nacistom z presvedčenia a pletky s vydatými anglickými dámami nemohol mať už aj preto, že bol vraj homosexuál.
Zajtra - William Wallace
