Ani polovica ľudí by nechcela svoj vysnívaný život spájať so Slovenskom a chceli by sa narodiť v inej krajine. Z prieskumu agentúry MVK na otázky denníka SME vyplýva, že inde by chceli žiť najmä mladí ľudia, nezamestnaní, živnostníci a voliči SMK.
Iba 22,2 percenta študentov by sa chcelo narodiť na Slovensku, zvyšok by si vybral iné krajiny ako USA, Švajčiarsko, Taliansko či Francúzsko.
Z prieskumu teda vyplýva, že väčšina ľudí považuje iné krajiny za lepšie miesto pre život. Politológ Miroslav Kusý je presvedčený, že súčasným politikom takýto vzťah občanov k štátu vyhovuje, lebo takí ľudia nemajú veľký záujem o politické dianie a politici tak majú voľné ruky.
Sociológ Ján Bunčák si myslí, že výsledky prieskumu poukazujú na pocit ľudí, že na Slovensku majú malé šance. Týka sa to najmä mladých ľudí. "Na univerzite vidím, že práve tí lepší študenti sa rozhodujú, či ostať tu, alebo ísť študovať do Čiech," hovorí.
Bunčák chápe ich motívy tak, že mladí ľudia premýšľajú o ďalšom uplatnení sa v živote. "Keď študent skončil vysokú školu a je napríklad informatik, je preňho lepšie ísť do Nemecka. Nemci ho dokonca lákajú. U nás si to až teraz vláda uvedomila a chce robiť programy, aby sa tvorili pracovné príležitosti vyžadujúce vysokú kvalifikáciu."
Bez šancí sa cítia byť aj nezamestnaní. Najradšej by sa narodili inde, lebo doma nevidia príležitosť.
Prvý podpredseda Matice Slovenskej Igor Kovačovič vidí za výsledkom prieskumu naše slabšie národné povedomie. "My sme vždy pod niekým žili. Slováci si menej vážia seba, ak žijú na Slovensku. Až keď Slovák odíde do inej krajiny, zistí, že Slovensko je krajina, v ktorej sa oplatí narodiť aj žiť."
Trochu ho hnevá, keď ľudia viac poznajú pláže Malorky, ako Gemer. Je to krásny kraj, ale "nevieme ho spropagovať". Kovačevič dáva do súvislosti to, že "málo poznáme seba, svoje dediny, svoju prírodu a potom si aj málo vážime, že sme sa tu narodili a žijeme". (rf)
Slovensko by si znova vybrali voliči KSS a KDH
Opačný postoj ako študenti majú najmä voliči KDH a KSS. Z nich by si skoro dve tretiny vybrali za krajinu svojho života Slovensko.
Slovensko by si vybrali najmä dôchodcovia, ale aj nadpolovičná väčšina manažérov, či žien v domácnosti.
Prekvapila národniarska bašta - Žilinský kraj. Necelých 47 percent obyvateľov tohto kraja by si znova vybralo Slovensko. Skoro 10 percent Žilinčanov by radšej žilo v USA, vyše 6 percent v Česku. Nik z nich by však nechcel Maďarsko.
Viac ako Žilinčania by si znova vybrali Slovensko napríklad obyvatelia Trenčianskeho, Prešovského, či Banskobystrického kraja. Nie veľkú túžbu po Slovensku prejavili v Bratislavskom a Košickom kraji. Zhruba tretina ľudí týchto krajov by si vybrala Slovensko, dve tretiny by išli inde.
Osobitnou kapitolou sú voliči SMK, keď 20 percent z nich by si vybrali Maďarsko, 28,2 percenta Slovensko a ostatní zvyšok sveta. (rf)
Etnologička: Slováci si závidia všetko - ženu aj koňa
V súťaži o Perfektného Európana, keď si pred troma rokmi mali národy ironicky nastaviť zrkadlo, zvíťazili napríklad takéto charakteristiky: triezvy ako Ír, tichý ako Talian, vtipný ako Nemec.
Slovenské ministerstvo zahraničia súťaž nepochopilo a jeho komisia vybrala z 800 návrhov kresbu chlapíka pred stolom plným jedla a sloganom: "nepohostinný ako Slovák".
Zmysel pre iróniu nie je našou národnou vlastnosťou, zato sú Slováci podľa prieskumu hlboko presvedčení o svojej pohostinnosti. Za ňou nasleduje závistlivosť. "O pohostinnosti sa u nás rozpráva dávno," hovorí sociológ z bratislavskej Univerzity Komenského Ján Bunčák, podľa ktorého každý národ má o sebe vytvorený určitý obraz.
Etnologička Soňa Kovačevičová roky skúmala život na Slovensku a výsledky prieskumu potvrdzujú aj jej skúsenosti z vlastných výskumov. "Ľudia nič nemali, a keď sme prišli do dedín, dali nám aspoň chlieb s maslom, alebo hriate. A závistlivosť je aj v slovenských porekadlách. Tento prieskum vyšiel presne."
Podľa neho Slováci o svojich typických vlastnostiach - pohostinnosti a závistlivosti - dobre vedia. "V dedinách závideli všetko - peknú ženu, pekné kone, pekné voly - a potom to malo všetky možné dôsledky. Potom sa klali, podpaľovali sa, robili si zo závisti všetko možné. Kresťanstvo v tom, žiaľ, málo robilo," hovorí.
Podľa Bunčáka však majú Slováci obraz o sebe trochu pokrivený. "Američania sú napríklad presvedčení, že sú najdemokratickejší a že ich poslaním je šíriť demokraciu po svete. Lenže Slováci dlho neboli samostatní a sebaobraz má okrem pokrivenia obranný charakter," hovorí Bunčák.
S tým súvisí podľa Bunčáka práve zdôrazňovanie pohostinnosti. Celkovo je podľa neho náš obraz o sebe samých skôr hmlistý, neistý a málo sa vzťahuje k vyšším hodnotám.
"Veľa ľudí je presvedčených, že u nás na Slovensku je ten dobrý, bohabojný, trošku naivný, ale pohostinný ľud. A keď chceme niečo dosiahnuť, ideme do sveta, lebo zbohatneme," povedal. (rf)
Matica slovenská súhlasí, že sme štedrí a pohostinní
Výsledky prieskumu verejnej mienky potešili prvého podpredsedu Matice Slovenskej Igora Kovačoviča. Hovorí, že pohostinnosť je celkom určite typická vlastnosť Slovákov, lebo "v národe je to zakódované po stáročia".
Podľa prieskumu však na druhom mieste vyšla ako typická vlastnosť Slováka závistlivosť. K tomu už má Kovačovič výhrady." Slováci nie veľmi závidia, sú to pracovití ľudia, vedia, že kto robí, ten aj má," hovorí. (rf)
