MAREK BAKOŠ (na snímke TASR) mal byť v tejto sezóne streleckým tromfom púchovského Matadoru. Začiatkom leta sa síce objavil v hľadáčiku majstrovskej Artmedie, no nakoniec zostal na Považí a hneď v prvom zápase proti Žiline dal gól, keď vyrovnával na 1:1. Púchov nakoniec zápas prehral 1:5 a odštartoval nelichotivú sériu piatich prehier po sebe. Prerušil ju až v sobotu proti Trenčínu a práve Bakoš strelil oba góly svojho tímu.

Marek, ako sa hrá s nožom na krku?

"Až tak dramaticky by som to necharakterizoval. Každopádne sme prehrali päť zápasov, z nich tri doma, a uvedomovali sme si, že ďalšia domáca strata bodov by mohla byť už neriešiteľným problémom. Po inkasovanom góle sme mali v tabuľke pravdy už dvanásť záporných bodov, našťastie prišiel obrat v stretnutí a vydreté víťazstvo, ktoré veľmi teší."

Tréner Vrba verí, že sa odrazíte od dna tabuľky aj preto, lebo vás čakajú prijateľnejší súperi. Máte rovnaký názor?

"Dnes môže v lige vyhrať každý s každým. V každom doterajšom zápase sme hrali tridsať minút dobrý futbal, no potom prišli chyby, za ktoré nás súperi trestali gólmi a my sme sa zakaždým psychicky položili. Tak som to cítil aj ja. V tomto smere bolo dnešné stretnutie úplným opakom. Bezpodmienečne však musíme víťazstvo potvrdiť bodovým ziskom na bratislavských Pasienkoch."

Váš vyrovnávajúci gól bol takmer vernou kópiou úspešného zápasu z nešťastného stretnutia so Žilinou. Aj teraz vás ukážkovou prihrávkou uvoľnil Tomáš Labun. Bol čas rozmýšľať, ako akciu zakončiť?

"Pôvodne som chcel Buchtu obstreliť, ale keď mi k lopte chýbal ešte meter, zbadal som, že sa mi chystá vrhnúť pod nohy. A tak som ho prehadzoval a pevne dúfal, že neminiem bránu."

Pri druhom góle ste mali šťastie, že sa lopta od Krajčoviča opätovne odrazila k vám.

"Tak na podobne šťastnú situáciu sme čakali poriadne dlho. Doteraz sa lopty v skrumážach takmer vždy odrážali k súperom a často ich dokázali využiť aj na strelenie gólu. Dnes sa to podarilo mne. Bol to môj prvý dvojgólový zápis v lige a chcel by som ho venovať prezidentovi nášho klubu Vlastimilovi Šamánkovi, ktorý sa po ťažkej chorobe prišiel na nás pozrieť.