ri 2003. Po dvojtýždennej misii, jednom z najsledovanejších vesmírnych letov v histórii, však Discovery pre nepriaznivé počasie nad mysom Canaveral nemohol pristáť na materskej základni a využil záložnú pristávaciu dráhu na vojenskej leteckej základni Edwards v Mojavskej púšti v Kalifornii.

To však pre americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) znamenalo ďalšie komplikácie a výdavky. Raketoplán môže štartovať iba z mysu Canaveral a iba tam môže prejsť dôkladnou kontrolou a opravami. Discovery bolo treba previezť na Floridu na chrbte špeciálne upraveného lietadla Boeing 747.

Boeing s raketoplánom v sedle má mimoriadne vysokú spotrebu paliva, a tak musel 3500 kilometrov dlhú cestu, ktorú by inak zvládol na jeden záťah, dvakrát prerušiť a palivo doplniť. Z Kalifornie vzlietlo lietadlo s Discovery v piatok. Pôvodne mali na Floridu doraziť už v sobotu. Discovery však opäť neprialo počasie, posledný prelet z vojenského letiska v Louisiane na Floridu preto museli opäť o deň odložiť.

Zostava lietadla s raketoplánom je veľmi nestabilná a pre svoju cestu potrebuje čo najlepšie počasie. Asi 160 kilometrov pred ním letí iný stroj, ktorý mapuje počasie na trase.

Aj pre problémy s prevozom a stále nevyriešené odpadávanie izolačnej peny z vonkajšej palivovej nádrže NASA zrušila ďalšie lety raketoplánov plánované na tento rok. Discovery alebo niektorá z jej sestier sa do vesmíru vydá najskôr na budúci rok v marci. (pm, čtk)