Z jeho úst zase zaznelo hodnotenie slovenského zdravotníctva. Vraj je na jednotku s výkričníkom. Kriticky sa však vyjadril o prístupe zdravotníkov k pacientom.

Včera som mal pacientku, ktorá sa ku mne objednala, lebo chcela zmeniť lekára. V takýchto prípadoch si vždy povzdychnem a s napätím čakám, kto to bude a s čím za mnou príde. Väčšinou sú to pacienti, ktorí neboli spokojní inde a chcú vyskúšať aj iného lekára, menej je takých, ktorí si chodia diagnózy stanovené inými odborníkmi overovať bez toho, aby sa s tým priznali.

Táto pacientka však patrila do inej kategórie, ktorej ja hovorím "topiaci sa slamky chytá". Už bola v koncoch so silami, lebo jej stav sa zhoršuje dlhší čas, v nemocnici ju vždy nalejú infúziami a pošlú domov. Lenže o pár dní alebo týždňov je opäť v takom, ak nie horšom stave, ako pred hospitalizáciou. Venoval som sa jej takmer hodinu, bol medzi tým aj plač a ostrejšia výmena našich názorov, pretože keď už nevedela "kam z konopí", začala držať špeciálnu diétu, ktorá by sa mala začať až vtedy, keď je diagnóza istá. Ona však mala na ňu vyslovené iba podozrenie. Po diéte jej však kŕče z brucha ustúpili a cítila sa celkovo lepšie, aj keď len o poznanie. Bol to však len subjektívny dojem. Po kompletnom vyšetrení som pochopil, že jej stav je vážny a choroba, na ktorú začala držať uvedenú diétu, sa pravdepodobne potvrdí. To si však vyžaduje komplex ďalších vyšetrení. Urobil som, čo sa dalo a dohodli sme sa, že ju čo najrýchlejšie objednám na hospitalizáciu na kliniku, kde takéto stavy riešia.

Ešte včera večer som e-mailom požiadal kolegu z renomovanej slovenskej kliniky o prijatie pacientky. Dnes mi odpísal asi toto: "...pätnásteho sme prekročili limit a na liečbu už nemáme peniaze... v máji, júni a v júli sme limit prekročili a v auguste máme ušetriť, len neviem ako..." Vošlo do mňa sto čertov a v návale zúrivosti som mu odpísal: "Díky za 'potešujúcu' správu. Nech žije a prekvitá naše socialistické zdravotníctvo!!! Česť práci! Ozvem sa v septembri, ak prežije." Asi sa mu budem musieť ospravedlniť, pretože on za to nemôže.

Nuž, komentár to asi nepotrebuje. Je to totiž pracovisko, ktoré rieši v rámci Slovenska tie najzávažnejšie stavy. Ak takéto pracoviská majú limit výkonov a financií už v polovici mesiaca vyčerpaný, kopírujú tým iba situáciu v ambulantnej praxi.

Hodnotenie slovenského zdravotníctva treba asi nechať na povolanejšie subjekty, a síce v prvom rade na pacientov a takisto na odborníkov z praxe.

Ak bude totiž spokojný pacient aj zdravotník, potom asi stolička pod ministrom zdravotníctva nemusí mať podobu kombinácie latríny s elektrickým kreslom, ako to kedysi povedal bývalý minister Šagát.

Autor: JOZEF KLUCHO