Capitol records, 2005
Americký gitarista a diktátor Dave Mustaine sa mení. V thrashmetalovom Megadeth, ktorý po vyhadzove pre opilstvo zo skupiny Metallica založil v roku 1983, rozhodoval o všetkom. S pribúdajúcimi dávkami heroínu bol čoraz háklivejší na akúkoľvek kritiku. Po viacerých liečeniach sám prišiel s nápadom, aby výber najväčších hitov kapely určovali prostredníctvom internetu sami poslucháči. Napriek tomu aktuálny výber s podtitulom Back to the stars (Návrat ku hviezdam) nemá veľký zmysel. Podobný vyšiel pred piatimi rokmi pod názvom Capitol Punishment: The Megadeth years. V roku 2002 sa zasa dostal na trh koncertný album Still Alive... and Well? Plná tretina piesní sa opakuje aj na čerstvých Greatest Hits. Hudba je to razantná a pôsobivá. Megadeth vždy hrali inštrumentálne precíznejšie ako slávnejšia Metallica. Obzerať sa donekonečna za bývalou slávou však už aj fanúšikov určite prestáva baviť.
Spiritual Beggars - Demons
Music for nations, 2005
Gitarový virtuóz zo švédského Bastadu Mike Amott má v rocku rád dve polohy. Agresívnejšiu si vybíja v thrashmetalových Arch Enemy, pohodovejšiu napĺňa v hardrockových Spiritual Beggars. Demons je už šiesty album jeho bočného projektu. V štúdiu sa v ňom snažil nabrať retro kurz 70. rokov a čo najviac sa priblížiť k hudbe Black Sabbath, Kyuss či Deep Purple. Valivý stoner rock oklieštil o akékoľvek zvukové finesy v túžbe byť čo najautentickejší. Keď bývalý gitarista extrémnej metalovej kapely Carcass s priateľmi v roku 1992 Spiritual Beggars zakladal, chcel sa len zabávať. S postupom času sa však táto bokovka stala čoraz väčšou vášňou. Na hudbe to cítiť okamžite. Napriek zvuku, ktorý do dnešnej doby akoby nepatril. Presne o to však Amottovi ide.
Dream Theater - Octavarium
Hit Factory, 2005
Ôsmy radový album amerických kráľov progresívneho rocku vyvolal rozporuplné reakcie fanúšikov i kritiky. Kto čakal pokračovanie tvrdého a nadupaného Train of Thought spred dvoch rokov, zažil veľké sklamanie. Octavariu dominujú klávesy Jordana Rudessa a kapela sa viac ako inokedy priklonila k pesničkovej forme. "Train of Thought bolo najtemnejším albumom našej dvadsaťročnej kariéry. Mali sme potrebu prísť tentoraz s niečím novým," tvrdí na oficiálnej stránke kapely bubeník Mike Portnoy, ktorý album aj produkoval spolu s gitaristom Johnom Petruccim. "Snažili sme sa ponúknuť celú škálu súčasného rocku. Pre nás netypické, ale ducha Dream Theater sme podľa mňa stále zachovali," tvrdí Portnoy o kapele, ktorú ako študent na hudobnej škole v Berklee založil so spolužiakmi v septembri 1985. Názov prevzali od kalifornského kina, ktoré v tom čase rúcali. (rh)
