Znamená to napríklad, že porušenie práva na informácie bude naďalej priestupkom, jeho prerokovanie bude môcť navrhnúť len ten, voči komu priestupok mal byť spáchaný. Teda len občan, nie obvodný úrad.

Mimovládne organizácie tým podľa právnikov Vladimíra Pirošíka a Petra Wilflinga obhájili "jeden z najvýznamnejších prostriedkov", ako úradníka za porušenie tzv. infozákona postihnúť.

Ministerstvo vnútra občanom vyhovelo aj v inej veci, týkajúcej sa najmä bezdomovcov. Podľa Moniky Kuhajdovej z ministerstva "prespávanie na verejne prístupnom mieste" by naďalej nemalo byť trestané za vyvolávanie verejného pohoršenia.

V jednom prípade Lipšicovho návrhu novely infozákona sa aktivisti dohodli na kompromise, že žiadosť o informácie úrady musia vybaviť najneskôr do ôsmich pracovných dní, nie siedmich.

Včera Lipšicov rezort oficiálne pristal aj na to, aby naďalej verejnosť mala prístup k informáciám o prebiehajúcom úradnom konaní. Napríklad informácie o plánovanom výrube stromov či výstavbe benzínky "teda budú prístupné tak ako doteraz", povedal poradca ministra spravodlivosti Marek Kalavský.

Občianski aktivisti uspeli najmä preto, lebo ich podpismi pri oboch zákonoch podporilo 700 a 900 ľudí, takže mohli rokovať s ministerstvami. "Vďaka tomu sme dostali šancu obhájiť verejný záujem," povedal Peter Kunder z Aliancie Fair-play.

Sociologička Zuzana Kusá, jedna z podpísaných, považuje takúto mobilizáciu verejnosti za úspech.

Napriek úspechu aktivistov na ministerstvách ešte nie je isté, ako to bude vyzerať v praxi. Zákon, ktorým sa verejnosti odňala možnosť nazrieť do nejakého úradného spisu, má byť účinný už od 1. januára budúceho roka. Parlament má málo času na jeho zmenu aj v prípade, že bude mať na to vôľu.

JOZEF ČAVOJEC