Mnohí ani nevedia, prečo vlastne veria v Boha. "Lebo som bol tak vychovaný," tvrdí podľa najnovšieho prieskumu okolo 20 percent nemeckých kresťanov. Oficiálne sú dve tretiny Nemcov členmi katolíckej (26,7 mil.) a evanjelickej (26,3 mil.) cirkvi. Ale iba 10 percent z nich chodí pravidelne na bohoslužby a každý druhý si myslí, že cirkvi nenachádzajú odpovede na otázky, ktoré hýbu svetom. Odklon od cirkvi sa prejavuje aj v nedostatku duchovných - v mnohých obciach už pracujú kňazi z Poľska.
Pre Benedikta XVI. to teda nie je ani tak návrat domov ako cesta do cudziny, pripomínajú komentátori. V Magdeburgu je, napríklad, pokrstených asi len 8 percent obyvateľov. Dve tretiny Nemcov verí vo vyššiu bytosť, ale ani pre polovicu nie je viera pre ich život dôležitá. Na posmrtný život veria síce ešte dve tretiny katolíkov, ale iba necelých 50 percent evanjelikov. Preto neprekvapuje, že v Nemecku vystupuje z cirkvi každých 75 sekúnd jeden kresťan. Za rok 2003 to bolo 117-tisíc katolíkov a až 180-tisíc evanjelikov.
Výstižne vyjadril vzťah Nemcov k náboženstvu hlavný duchovný Dómu v Kolíne nad Rýnom Heiner Koch: "Väčšina ľudí považuje cirkev za akýsi supermarket. Každý si poslúži tým, čo ho práve zaujíma: cirkevné škôlky alebo školy a zvláštne bohoslužby. Pápežove ponuky zostávajú stranou a pri pokladni zaplatia cirkevnú daň. Potom idú do iného obchodu, aby sa pozreli, čo ponúka astrológia, psychoterapia alebo budhizmus. A na budúci týždeň si vyberú niečo iné."
Kresťanské cirkvi v Nemecku sa ocitli aj vo finančnej tiesni. Hospodárska kríza a daňová reforma im mimoriadne priťažili. Dramatická je situácia v Berlíne: tam sa má znížiť počet obcí z 207 na 106. Kostoly sú tam dokonca už na predaj.
VLADIMÍR MÜLLER
