kus sveta piesňami. Zaspieva vo francúzštine, španielčine, hebrejčine, arabčine a rómčine," povedal riaditeľ festivalu Michel de Maulne.

Sapho poznal de Maulne ako riaditeľ Moliérovho divadla v Paríži. Režíroval jej poetické predstavenie, v ktorom čítala a spievala Rilkeho a Lorcove básne. Táto marocká Francúzka s menom gréckej poetky ho zaujala zafarbením hlasu, a tak ju pozval do Banskej Štiavnice. Podľa neho presne zapadne do koncepcie festivalu, v ktorom sa prelína mnoho jazykov a kultúr.

Festival daruje každý rok mestu netradičnú kapelu, ktorá prejde od Trojičného námestia ulicami Štiavnice. Tento rok sú to kráľovskí trubači z Francúzska, ktorí hrajú na lesné rohy. Podľa tradície vo Francúzsku a Anglicku nesmeli chýbať pri hone na jeleňa.

Trubači sa vydajú na cestu vidiekom a vystúpia v okolitých dedinách. V Rykynčiciach, kde je silná poľovnícka komunita, si zahrajú aj so slovenským trubačom. Potom si sadnú za spoločný stôl na hostinu z diviny. "Je to niečo ako dialóg festivalu s vidiekom," vysvetľuje de Maulne.

V utorok večer sa predstaví na nádvorí Starého zámku Nicolas Syros, ktorý hrá rebetickú hudbu, čo je vlastne helénske blues. Považujú ho za jedného z najlepších hráčov na buzuki. Tento nástroj podobný lutne bol v Grécku od 19. storočia zakázaný. Hrávali na ňom umelci, ktorí spievali o biede ľudu a búrili sa proti moci. Na rebetickú hudbu preto neexistujú žiadne partitúry. Syros sa naučil 7-tisíc skladieb iba podľa sluchu.

"Vo francúzskych rádiách nehrávajú rebetickú hudbu často. Keď tak, iba muziku z filmu Grék Zorba, ktorú skomponoval grécky skladateľ Mikis Theodorakis. V rebetickej hudbe je veľa pocitov ako vo veľkej gréckej tragédii," vyznáva sa de Maulne.

Tie nebudú chýbať ani v hre Victora Huga Hlas ľudu, ktorú prinieslo na Slovensko Moliérovo divadlo. Jednu z troch ženských postáv stvárni slovenská herečka Adela Gáborová a hra bude na festivale dvojjazyčná. Príbehy o ťažkom údele chudobných žien a detí sa odohrajú v štyroch netradičných priestoroch, kam sa za hercami presúvajú aj diváci.

Cap a l'Est vyvrcholí v stredu Orientálnou ľudovou hudbou z Libanonu, ktorá je čestným hosťom festivalu a bude spievať v starej sýrčine.

V niektorých predstaveniach zaznie poézia vo viacerých jazykoch. "Dávkujeme ju citlivo. Sú ľudia, čo v nej vidia len veršovačky alebo sa z nej smejú. Nepochopili, že sa nachádza na predposlednej priečke pomyselného rebríka, ktorá je iba jeden stupeň pod svätcami," tvrdí francúzsky umelec.

(bej)