tor žil, nastoľovalo viac otázok, ako pokojnejšie časy, ale glosovať najpohnutejšie obdobie prvej polovice 20. storočia vyžadovalo veľa vnútornej sily a zároveň obrovský talent.

Karel Čapek bol obdarený vnútornou silou, veľkou kultivovanosťou a aj talentom. Jeho tvorba a konanie boli prepojené - on sa sám vždy postavil proti nebezpečenstvu, ktoré spoločnosti hrozilo, a vo svojej tvorbe kládol otázky, prečo hrozí nebezpečenstvo, čo robí s ľuďmi najmä strata ľudskosti a nastolenie totality.
Syn lekára sa narodil v roku 1890, vyštudoval na filozofickej fakulte okrem iného germanistiku a estetiku. V roku 1920 sa stal redaktorom Lidových novín a v roku 1922 sa zoznámil s T. G. Masarykom. Obe skutočnosti veľmi ovplyvnili jeho život a tým aj tvorbu. Taktiež dlhoročné priateľstvo a neskoršie manželstvo s herečkou Olgou Schienpflungovou.
Čapek bol významnou osobnosťou prvej Československej republiky. Je zakladateľom československého Pen klubu, v roku 1937 ho navrhli na Nobelovu cenu, ktorú v pohnutých časoch v Európe nezískal. Ako by navrhovatelia nechceli provokovať Hitlera.

Autorsky ho najviac ovplyvnilo jeho povolanie novinára. Vlastne všetko, čo napísal, vyšlo najprv v novinách - od fejtónov, úvah, čŕt, poviedok, noviel, cez romány a divadelné hry. Pri niektorých spolupracoval so svojím bratom Josefom. Obaja písali i pre deti.
Detektívne Povídky z jedné kapsy vychádzali pravidelne v novinách a v roku 1929 vyšli po prvýkrát knižne. Karel Čapek v nich pracuje s tajomnom neznámeho a záhadného - rozkrývať ho je úlohou pre detektíva, ale aj pre čitateľa. Tajomstvo nie je imaginárne, vychádza z ľudských charakterov a nutnosti bojovať so zlom, ktoré je v človeku.
Bojovať so zlom musí aj vedec Prokop z novely Krakatit, ktorý objavil silu, nezvyčajnú silu v každej veci a jej schopnosť vybuchnúť. Stačí malá chemická úprava a rádiové vlny, a je to. Treba si uvedomiť, že o sile atómu, v čase keď Čapek svoj Krakatit písal, verejnosť takmer nevedela.
Krakatoa - sopka s obrovskou výbušnou silou, podľa ktorej Prokop svoj vynález pomenoval - ľudstvu ukázala, aký slabý pán nad prírodou človek je, a čo tá dokáže. Človek robí všetko preto, aby sa jej vyrovnal, ale zlo, ktoré uvoľňuje, predstihne zlo, ktoré dokáže uvoľniť príroda, lebo vynález sa dá použiť nielen na ničenie, ale aj ovládanie iných ľudí.

Dědeček, ktorý v Krakatite hovorí s vedcom, je vlastne Boh. "Špatně, nešpatně. Lidem jsi ublížil," hovorí Prokopovi. "Nebylo v tobě čisto. Človek má víc myslet, než cítit." Myslieť na dôsledky svojho konania, nehnať sa za úspechom ako blázon, nebyť posadnutý, ale mať v duši čisto.
Čapek veril, že keď bude mať v duši čisto, človek zvíťazí aj nad zlom, ktoré ho pokúša, aj nad "mlokmi", "bielou nemocou", aj nad vlastným výmyslom - technikou, ktorá prestáva slúžiť, byť užitočná, ale naopak terorizuje svojho tvorcu.
Veľmi civilizovaný a kultivovaný spisovateľ umrel ešte pred okupáciou Československa. Tušil však ničivú deštruktívnu silu nacizmu a cez svoje diela varoval pred bahnom, ktoré sa na ľudstvo valí. Nevzdávajte sa, nikdy sa nevzdávajte, ako "Matka", ktorá posiela svoje posledné dieťa do boja proti nepriateľovi. Nevzdať sa viery v ľudskosť a mať nekonečnú trpezlivosť naprávať, čo sa už pokazilo, lebo inak nás bahno môže pohltiť - to odkazuje Čapek a celé jeho vynikajúce dielo.

Autor: ds