Milan Hatala,
tanečný pedagóg, otec Gregora Hatalu
Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Nikdy sme s ním nemali problémy. Gregor bol v škole veľmi usilovný, ba dokonca, keď ako dieťa navštevoval baletnú školu, zostávalo mu málo času aj na jedenie. O iných radostiach nehovoriac.
Ako teda vlastne jedol?
Obedoval po ceste v aute medzi obyčajnou základnou školou a baletnou. Na učenie mu zostávali noci. Čiže skutočne nemal čas na nič iné, iba na povinnosti.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Jeho vytrvalosť akonzekvenciu, že nikdy nefajčil a nebol by zjedol ani cukrík s rumom.
Zostalo mu to dodnes?
Pravdaže, nedá si ani pivko.
V čom ste si podobní?
Keď som bol mladší, veľmi rád som cestoval. Gregor tiež rád objavuje svet, nové krajiny, obyčaje. Občas sme cestovali každý vo svojom aute. Takto sme boli v Maroku aj v Turecku a obaja nato dobre spomíname.
V čom úplne odlišní?
Syn má rád spoločnosť a okolo seba ľudí, s ktorými diskutuje na rôzne témy. Ja som oveľa tichší, utiahnutejší, introvertný. Nepotrebujem spoločnosť.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Nikdy. Možno preto, že manželka mala na deti "dobrú" ruku. Ona bola vždy tá, ktorá organizovala celú rodinu. Ak dostali zaucho, bolo to od nej.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Najmä slovenské, ale často som mu spieval naše pesničky. Ktovie, možno si ešte nejakú pamätá.
Prečo ste syna nenaučili po slovensky?
Moja žena je Rakúšanka a u nás doma sa rozprávalo po nemecky. Žili sme v prostredí hovoriacom po nemecky a na toto mi jednoducho nezostal čas.
Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Moju nedôslednosť apovrchnosť, ale to iba v detailoch.
Rozumiete si?
Veľmi a vo všetkom.
Kedy vám urobil najväčšiu radosť?
Keď sa narodil. Odvtedy sa z neho stále tešíme. Obaja sme boli tanečníci, čo však nikdy nedosiahli také méty ako syn. Nebolo ľahké dostať sa do Viedenskej štátnej opery. Ako cudzinec som o tom mohol dlho iba snívať. Preto máme s manželkou z jeho vystúpení mimoriadne potešenie a obrovskú radosť.
Pamätáte sa na synovu prvú sólovú úlohu?
Nezabudnem na jeho baletný part v Tanci bábik, kde mal neveľkú úlohu Číňana, ktorá bola pred rokmi aj moja.
| Milan Hatala pochádza z Bratislavy, kde vyštudoval baletný tanec. Tri roky tancoval v Balete SND, kým získal angažmán ako baletný umelec vo Viedni. Tam sa zoznámil so svojou manželkou, ktorá bola rovnako tanečnica a už sa nevrátil do Československa. Vedno so ženou získali trojročné angažmán v Johannesburgu a po návrate pracovali v Theater an der Wien. Ako tanečník bol aktívny 29 rokov, napokon sa dostal aj do baletného súboru Štátnej opery. V súčasnosti ešte stále vedie baletné skúšky a tréningy. Okrem syna Gregora má dcéru Katarína, ktorá študuje medicínu. |
Gregor Hatala,
baletný sólista, syn Milana Hatalu
Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Rodičom som nerobil ťažkosti, kým sa nenarodila moja o päť rokov mladšia sestra. Vtedy som začal žiarliť, sestra napokon väčšmi žiarlila na mňa a bolo zle. Dnes sme už dobrí kamaráti.
Čo sa vám na otcovi najviac páči?
Jeho pokojná, tichá a vyrovnaná povaha. Na otca platí príslovie: v pokoji je sila. Nikdy zbytočne nevybuchol, hádam raz, kedysi dávno, keď som bol ešte dieťa.
V akej baletnej postave si ho najlepšie pamätáte?
Prvýkrát som ho videl samostatne tancovať vLuskáčikovi, ale najviac sa mi páčil s Siekfriedovi v Theater an der Wien a v jedinečných produkciách, ktoré som videl na videu z Južnej Afriky.
Ako to bolo, keď tancovali spolu s mamou?
Tak toto poznám iba z fotografií alebo z videa, lebo hoci pracovali v rovnakých produkciách, vo Viedni asi nikdy netvorili na javisku pár.
Boli ste na otca hrdý, keď ste ho videli na javisku?
Veľmi dobre sa pamätám, ako sme s mamou a so sestrou sedeli v lóži a sledovali nášho tatka. Stále som sa mamy pýtal, aký je: či lepší ako ten, či onen tanečník. Pre mňa bol totiž vždy on ten najlepší.
Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
Po ňom som veľmi tvrdohlavý a tiež disciplinovaný v práci. Okrem toho mám, podobne ako on, vzťah k domácemu kutilstvu.
V čom ste odlišní?
Som krajší a mám viac koníčkov.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Ja som nikdy nefajčil, cigarety mi smrdia, a preto mu celý život vyčítam jeho fajčenie.
Rozprával vám rozprávky?
Pravdaže a okrem toho nám spieval slovenské pesničky ako napríklad (nôti s typickým rakúskym prízvukom) Prší, prší, len sa leje, Sedí mucha na stene, atď.
Dodnes vám nejako pomáha?
Spolu do detailu prepracúvame moje úlohy, najmä ak sú totožné s tými, ktoré kedysi on naštudoval. Okrem toho pravidelne víkendujeme v domčeku mojich rodičov.
Kto je na vás kritickejší, otec alebo mama?
Mama, lebo ma vidí iba na predstavení. Otec sa so mnou stretáva denne, sleduje môj vývoj, pracujeme spolu.
Čím si myslíte, že by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Otec bude šťastný, ak mi naďalej bude tak dariť, ako dosiaľ. A keď mu kúpim nový počítač. Rád dostáva darčeky.
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
Určite o nej rozprával, ale ja som to už zabudol.
| Gregor Hatala sa narodil v roku 1974 vo Viedni. O dva roky získal spolu so svojím otcom rakúske občianstvo. Študoval na Rakúskej federálnej baletnej škole. V roku 1990 podpísal zmluvu s Baletom Viedenskej štátnej opery a bol najmladším členom súboru. O tri roky neskôr sa stal demi-sólistom, neskôr spolupracoval ako sólista aj s Bostonským a Maďarským národným baletom. Od roku 2000 je vedúcim sólistom Baletu Štátnej opery vo Viedni. |
Autor: Barbora Laucká / Foto: Miroslava Cibulková
