Najistejšou zárukou, aby dieťa športovalo, je, že ho k tomu vedú rodičia. Nesmú to však prehnať, inak v deťoch vyvolajú k cvičeniu odpor. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
Hoci je dnes ponuka športových aktivít pre deti oveľa vyššia ako voľakedy, vytláčajú ju atraktívnejšie, módnejšie, ale fyzicky menej náročné aktivity. "Deti najčastejšie uprednostňujú sledovanie televízie, počúvanie hudby, počítačové hry a dievčatá aj čítanie. Staršie deti zas obľubujú posedenie s priateľmi či návštevu kina," hovorí Helena Medeková z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského.
Podľa viacerých prieskumov, ktoré v tejto oblasti uskutočnila, to, či dieťa bude aktívne športovať alebo nie, závisí od viacerých faktorov. "Prioritnú úlohu zohráva rodina," hovorí.
Pri prieskumoch totiž žiaci uvádzajú, že k športu ich priviedli rodičia, najmä otec. Zhruba na rovnakej úrovni zapôsobili matka, učiteľ telocviku, tréner, v neskoršom veku najmä kamaráti. "Zistili sme, že pretekárskych športovcov najviac ovplyvnili kamaráti, otec a vzory športovcov, rekreačných hlavne kamaráti a menej obaja rodičia," hovorí Medeková.
Upozorňuje však aj na to, že niektorí rodičia to s ambíciami kladenými na deti preženú, a od športu ich doslova odradia. "Niektorí rodičia kladú na deti neprimerané nároky, ktoré nie sú schopné vzhľadom na svoj vek a schopnosti zvládnuť. Ich prirodzeným dôsledkom je potom opačný efekt - odmietanie športových aktivít, averzia a zanechanie športu."
Na druhej strane primeraná podpora zo strany rodičov, ale tiež to, že sami aktívne športujú, sú to pravé, čo deti najčastejšie k športu priláka.