Nie všetci si myslia, že svetová federácia pochybila. Jej podpredseda Nemec Helmut Digel drží stranu IAAF. Zároveň však pripomína: "Diskusia o pravidlách sa skončila, začína sa o etike."
Nože poďme k nej.
Pravidlá sú na to, aby sa dodržiavali. Ak sa do nich dostal zákaz infúzií, tak nie z niečej ľubovôle. Prioritne preto, aby sa nezneužívali na zakrývanie prijatých dopingových prostriedkov. Z toho však nikto súdny Šebrleho či Dvořáka, ba ani ich lekára neupodozrieval. Nikto nespochybnil ani lekárovo tvrdenie, že nasadil glukózu, ktorá nie je dopingovou látkou. Čo môže vyvolávať diskusie, je množstvo, spôsob a najmä odôvodnenie aplikácie.
Ak glukózy nebolo viac ako dvadsať kubíkov, podľa odborníkov ide ešte o injekciu, a nie infúziu. Rozdiel medzi injekciou a infúziou je len v množstve látky. Nemecký lekár však spochybňuje zdôvodnenosť podania glukózy týmto spôsobom. Ale to nechajme na posúdenie odborníkom.
Čo dokáže posúdiť aj laik, je etický rozmer prípadu.
Môže si povedať: Je tam toho, jedna injekcia či infúzia dovolenej látky pri tom všetkom, čo sa deje v zákulisí profesionálneho športu. A bude mať pravdu. Ale môže si aj postaviť otázku, na čo sú na štadiónoch lekárske ordinácie, ak sa také stavy, aké farbisto vykreslil český lekár, prípady priam pre ARO, riešia v šatni, miestnosti na odpočinok. A bude mať tiež pravdu.
A ešte sa môže spýtať: Nebola to len nevedomosť o sprísnených reguliach, kopírovanie čohosi, čo robili iní, nevediac, že tí iní sa po sprísnení pravidiel tomu už vyhýbajú?
