Podnikatelia, ktorí platili odvody len podľa zákona a nie podľa toho, ako ho vykladali zdravotné poisťovne, môžu mať dnes problémy. Môže sa im dokonca stať, že ich odmietnu ošetriť. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA - Rôzne výklady zákona o zdravotnom poistení komplikujú život drobným podnikateľom, ktorí v starom daňovom systéme využívali inštitút paušálnej dane. "Teraz mi prišiel výmer zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aby som im uhradil údajný dlh, ktorý mal vzniknúť pred štyrmi rokmi. Odvody som pritom vždy poctivo platil presne tak, ako mi to prikazoval zákon," posťažoval sa podnikateľ z Myjavy. Nechce sa nechať menovať, pretože sa obáva, že by mu poisťovňa mohla komplikovať život. Už teraz sa bojí, že z neho robia neplatiča bez nároku na zdravotné ošetrenie, pretože poisťovňa na úhradu "starého dlhu" použila nové platby. V evidencii mu tak chýbajú úhrady za posledné mesiace.
"Právo zdravotnej poisťovne na predpísanie nedoplatkov od platiteľa sa vzťahuje 10-ročná premlčacia lehota," povedala hovorkyňa dotknutej poisťovne Petra Kafúnová. Poisťovňa je tiež presvedčená, že postupovala podľa zákona. "Pri určení výšky nedoplatkov za dané obdobie sme vychádzali z platnej legislatívy. V prípade, že majú dotknuté samostatne zárobkovo činné osoby pochybnosti o stanovenej výške nedoplatku, môžu sa obrátiť príslušnú pobočku poisťovne," dodala.
"Obrátil som sa. Na otázku, prečo im trvalo štyri roky, kým zistili, že im vraj dlhujem, mi pracovníčka prezradila, že poisťovňa až teraz dostala pokyn vymáhať sporné nedoplatky," tvrdí myjavský podnikateľ.
Rezort zdravotníctva o ničom nevie. Jeho hovorca Karol Farkašovský na otázku SME, prečo rezort toleruje poisťovniam vlastný výklad zákona, odpovedal: "Ministerstvo prostredníctvom svojho právneho odboru preskúma dôvody a argumenty zdravotných poisťovní, prečo vymáhajú nedoplatky od uvedenej kategórie osôb. Potom zaujmeme stanovisko."
V čom je problém?
Problém s paušálnymi živnostníkmi vyplýva z toho, že poisťovne ich pri určovaní výšky odvodov posudzovali ako bežných živnostníkov. Bežne sa postupuje tak, že z daňového priznania za posledný rok (tzv. rozhodujúce obdobie) sa vypočíta výška odvodov, ktoré sa majú platiť od 1. júla do 30. júna ďalšieho roka. Zákon o zdravotnom poistení platný v tom čase, však pri paušálnych živnostníkoch pojem rozhodujúceho obdobia nepozná, určuje len osobitné vymeriavacie základy na odvody podľa príjmovej kategórie podnikateľa.
Podnikatelia, ktorí začali využívať paušálnu daň v roku 2001, tak v tom roku podali dve daňové priznania - paušálne na rok 2001 a "normálne" za rok 2000. Poisťovne zhodne tvrdia, že v zákone im pojem "rozhodujúce obdobie" chýbal, a tak si ho dodefinovali.
"My, na rozdiel od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, sme si nespomenuli na tieto nedoplatky až teraz, ale klientov sme upozorňovali priebežne," povedal hovorca Spoločnej zdravotnej poisťovne Dušan Zaťko. Priznal však, že zákon si vykladajú rovnako ako Všeobecná. "Znenie zákona sme považovali za nejednoznačné, a tak sme si vypracovali vlastný postup. Ten nám ešte v roku 2002 odobrilo aj ministerstvo zdravotníctva," dodal.
Klienta Spoločnej zdravotnej poisťovne z Oravy na údajný nedoplatok upozornili už v roku 2003, keď si prišiel po potvrdenie pre banku, z ktorej chcel získať hypotekárny úver. Ak chcel úver dostať, musel požadovanú sumu uhradiť. Medzitým sa neúspešne snaží poisťovňu presvedčiť, že odvody do júna 2002 platil správne.
Svojvoľný výklad
Podobný postup nie je len doménou najväčších zdravotných poisťovní. Vzájomná zdravotná poisťovňa Dôvera je tiež presvedčená, že u podnikateľov s paušálnou daňou sa malo v rokoch 2001 a 2002 brať do úvahy daňové priznanie z roku 2000. Jej hovorkyňa Zuzana Zúbeková tvrdí, že novela zákona o zdravotnom poistení z augusta 2000 zmenila len spôsob určovania vymeriavacieho základu. "K zmene rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného, však nedošlo." Napriek tomu, že zákon pri paušálnikoch "rozhodujúce obdobie" vôbec nepozná, Dôvera podľa svojho stanoviska používa postup, ktorý "vyplýva z uvedených ustanovení zákona".
Martin Chren, riaditeľ liberálnej Nadácie F.A. Hayeka, považuje postup poisťovní za svojvoľný. "Vykladajú si zákon, ako im vyhovuje. Smutné je, že im to ministerstvo zdravotníctva toleruje. Snaha naliať čo najviac peňazí do systému u nich zrejme stojí nad právnou čistotou," povedal. Podľa neho nemožno pri ustanoveniach týkajúcich sa "paušálnych" živnostníkov hovoriť o nejednoznačnosti výkladu, ktorá by si vyžadovala špeciálne metodické spresnenie. "Pre paušálnikov zákon rozhodujúce obdobie nedefinuje a hotovo. Nejaký úradník si predsa nemôže vymyslieť niečo, čo by podľa neho bolo správne. Môže postupovať len tak, ako mu zákon umožňuje," doplnil.
Vtedy platný zákon o zdravotnom poistení podľa jeho názoru ponúkal jednoznačnú interpretáciu: paušálny živnostník mal platiť odvody prislúchajúce paušálnej dani v tom kalendárnom roku, na ktorý si paušálnu daň zaplatil. Žiadne rozhodujúce obdobia a žiadny odvodový rok trvajúci od júla do júna. "Toto znenie zákona bolo prijaté v roku 2000. Keby mal zákonodarca pocit, že jeho znenie je nejednoznačné a treba ho spresniť, zrejme by prijal novelu. Klauzula týkajúca sa paušálnej dane sa však odvtedy nenovelizovala," uzavrel šéf liberálov.
"Ak sa preukáže neopodstatnenosť výberu nedoplatkov, je v našom záujme problém čo najskôr vyriešiť," uzavrel hovorca ministerstva zdravotníctva Farkašovský.
Paušálna daň
Inštitút paušálnej dane zapracovalo do daňovej legislatívy v roku 1999 ministerstvo financií pod vedením Brigity Schmögnerovej. Paušálna daň mala motivovať ľudí k podnikaniu, pretože predstavovala veľmi jednoduchý systém bez nutnosti viesť účtovníctvo a počítať zisk. Drobný podnikateľ s ročnými tržbami do 1,5 milióna korún jednoducho zaplatil 2 až 2,5 percenta z príjmu. V roku 2000 však paušálnu daň využilo len niekoľko živnostníkov, pretože sa vzťahovala len na veľmi úzky okruh činností. O rok neskôr ju preto rozšírili aj na iné oblasti podnikania. Dodatočne sa zaviedlo aj príjmové pásmo od 1,5 do 2,0 milióna korún s daňovou sadzbou 2,75 percenta.
Keďže pri paušálnej dani nebolo možné zadefinovať daňový základ ako pri iných druhoch podnikania, pre "paušálnikov" sa zaviedli aj osobitné vymeriavacie základy na odvody na sociálne a zdravotné poistenie. (ij)ˇ
Čo hovoril zákon
Zákon o zdravotnom poistení, ktorý platil v období, keď existovala paušálna daň, definoval odvodový rok od júla do júna s odvodmi podľa posledne známeho daňového priznania len pre drobných podnikateľov, ktorí paušálnu daň neplatili:
§13
Odsek 4:
Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, ak nie je ďalej ustanovené inak, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti.
Odsek 5:
Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roku.
(...)
Odsek 9:
Vymeriavacím základom na určenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá sa rozhodla pre osobitný spôsob zdaňovania a platenia dane (ďalej len "paušálna daň") podľa osobitného predpisu, je ňou určená suma najmenej
a) 4000 Sk, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmom do 500 000 Sk,
b) 5000 Sk, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmom od 500 001 Sk do 1 000 000 Sk,
c) 6000 Sk, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmom od 1 000 001 Sk do 1 500 000 Sk.
§14
Odsek 2:
Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, je predchádzajúci kalendárny rok, ak tieto osoby prevádzkovali samostatnú zárobkovú činnosť po dobu aspoň šesť mesiacov v tomto kalendárnom roku.
