Po niekoľkohodinovom lete sme v poriadku pristáli v tom tajomnom meste. Tešil som sa, hlavne na biele noci a, samozrejme, na Petrohrad. Bol som zvedavý, ako to tam vyzerá, na mesto, kde sa to všetko začalo (alebo kde to všetko skončilo), na Auroru.

Už na letisku som bol viac ako prekvapený, potom, ako sme pristáli, nás lietadlo ešte pekných pár minút vozilo po letiskovej dráhe, kým sme prišli k hale. Na letisku nás čakal vodič z hotela a naša limuzína Volga. Cestu do hotela som si naozaj užil. Zdalo sa mi, akoby som sa vrátil v čase, takých 15 - 20 rokov. Cesta viedla obytnými štvrťami Petrohradu. Predstavte si Petržalku za 30 rokov a to tak, že sa ani o jeden dom nikto nestará. Opadaná omietka, polorozpadnuté budovy, všade okolo smetisko, cesty ako tankodrom.

Hotel bol fajn, ležal blízko fabriky s názvom Kirovskyj zavod (najväčší výrobca tankov na svete pred a tesne po vojne). Najviac nás potešil hotelový bar Savetskij Sajuz, výzdoba nezaostávala za názvom. Dali sme si Nevskoje a boršč (to prvé je pivo, to druhé polievka).

Na druhý deň cesta do práce taxíkom, všetci nám odporúčali špeciálne taxíky, nie je príliš bezpečné stopnúť nejaký na ulici. Fakt, že v budove, kde sídlili všetky veľké americké nadnárodné spoločnosti, sedel vrátnik, ktorý nevedel po anglicky ani slovo, ma neprekvapil, to, že v tej istej budove bola reštaurácia, kde ste sa dohodli len po rusky, už áno. Vďaka bohu za hodiny ruštiny na základnej škole, ani som netušil, že sa mi to niekedy zíde.

Aj napriek prehováraniu kolegov, ktorí nechápavo krútili hlavou nad tým, že chceme vidieť Auroru, sme sa po práci vydali na krátku exkurziu do mesta. Použili sme metro - neuveriteľné, oni majú pražské metro, len tie stanice boli asi štyrikrát väčšie.

Nakoniec sme sa tam dostali, stála tam!!! Krásna, vznešená, nablýskaná, stále plávajúca, vyzývajúca na použitie, skoro funkčná Aurora. Vyzerala presne ako na obrázkoch, ktoré sme mali na školskej nástenke v časoch dávno minulých.

Neubránil som sa, zatlačil slzu dojatia, urobil zopár fotiek a kúpil matriošky.

Prešli sme takmer celé centrum, ak sa to tak dá povedať. Krásne mesto, hlavne z hlavnej ulice, do tých vedľajších neodporúčam ani vkročiť. Domy namaľované len zo strany, kde to vidia turisti. Z tej druhej, často nie je ani omietka.

Na ceste späť sme odolali taxikárovi a jeho pokusu nás okradnúť, ubránili sme posledné ruble a na letisku sme si dali konečne plzeň. V očakávaní krajších zajtrajškov sme nasadli do lietadla a vychutnávali výdobytky civilizácie.

Čo som tým chcel povedať?

Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na zmene v roku 1989. Bez toho by k nám teraz chodili turisti a cítili by sa asi tak ako ja v Petrohrade. Ale Aurora je super, odporúčam! Skoro som zabudol, ešte niečo je v tom Rusku naozaj dobré ... vodka ;)

Autor: MARÁN MIRILOVIČ