Pri písaní tohto článku som sa najviac zapotil pri výbere toho správneho prídavného mena. Chcel som napísať, že tento výlet bol úžasný. Potom som si uvedomil, že slovo úžasne je v týchto súvislostiach morbídne. Preto svoju návštevu Osvienčimu nazvem, ako nanajvýš zaujímavú, ktorá vo mne zanechala hlboký pocit.

Už samotný vstup do tábora so známym nápisom "Arbeit macht frei" čiže niečo v zmysle "práca vás urobí slobodným" dával najavo, kam vstupujeme. Pôvodné ostatné drôty, ako aj strážne veže či rôzne nápisy na tabuľkách typu HALT! teda STOJ! dodávali tomuto miestu zimomravú atmosféru.

V areáli ste mohli vidieť rôznych turistov z rôznych končín sveta. Dominovali však návštevníci z Izraela, ktorí v mnohých prípadoch mali so sebou aj vlajky štátu Izrael. Pri prehliadke sme videli všetky tie miesta, ktoré sú dodnes synonymom krutosti. Či už to bol múr smrti, ku ktorému sa väzni postavili a boli nemilosrdne odstrelení, alebo rôzne cely a miestnosti v podzemí.

Najbrutálnejšia bola tá s rozmermi 90 x 90 cm, kde celú noc museli stáť (!) štyria väzni a prívod vzduchu bol len cez úzku rúrku. Ja som mal mráz na chrbte, keď som to videl ako turista, neviem si predstaviť, ako to muselo vyzerať v skutočnosti. Zdrvujúce boli aj rozprávania sprievodkyne o rôznych lekárskych pokusoch na väzňoch a hlavne deťoch. Nasledovali miestnosti naplnené topánkami, okuliarmi, batožinami, hrncami, hygienickými vecami... Na kufroch boli skutočné mená... Mená naozajstných ľudí... Až vtedy si začnete uvedomovať, že toto všetko nie je len kulisa, ale tu naozaj zomierali celé rodiny. Potom nasledovala "prehliadka" jedinej zachovanej plynovej komory... Ešte dnes páchne takým zvláštnym pachom... Miestnosť veľkosti menšej telocvične, kde esesáci nahnali 200 ľudí a povedali im, že sa idú sprchovať. Ešte aj v momente, keď im zo stropu začali padať nejaké plechovice, neverili, že zomrú. Keď sa však začali dusiť a videli umierať svojich spolupútnikov, vedeli, že ich život sa skončí práve tu... Logistická schopnosť nemeckého SS bola natoľko morbídna, že mŕtve telá odťahovali väzni, ktorých to isté čakalo o pár dní.

Hneď vedľa plynovej komory bola spaľovňa. Asi najhorší úsek celého tábora. Za normálnych okolností by vo vás tie pece nič nevzbudzovali. Vyzerali ako pece v pekárni či u starej matere. S tým rozdielom, že tu babička nepiekla chlieb, ale nacisti spopolňovali väzňov. Áno, väzňov. Tak ich nazývali. Čo urobili? To je vlastne jedno... Stačí, aby boli židia, cigáni, homosexuáli, delikventi alebo vojnoví zajatci.

Prehliadka sa končila v tábore Auschwitz II, ktorý je asi 2 km od toho prvého. Ten je známy aj z filmových spracovaní. Je tam tá známa veža, popod ktorú prichádzal vlak, a na "stanici" väzňov triedili nemeckí "lekári". Prst hore - ideš pracovať koľko vydržíš... Prst dole - do plynovej komory ideš hneď.

Celková rozloha tábora bola ohurujúca, bol obrovský. Po plynových komorách zostali len múry, tie totiž utekajúci esesáci stihli zbúrať... Spoločné "WC", kde bolo v miestnosti naraz okolo 300 väzňov, ale miesto bolo len pre 150. Slabší museli potrebu vykonať aj mimo a mali na to len 2 minúty. To bol záver našej prehliadky.

Po zhliadnutí tohto miesta všetky ostatné problémy prestali byť problémami. Celá nacistická organizácia v tábore bola naozaj dokonalá. Len keď si človek uvedomí, že to, čo v tom tábore organizovali, bola smrť tisícov ľudí, sa vám v hlave množia otázky. Ako mohli takéto činnosti vykonávať tí nemeckí bachari? Ako mohol vedúci tábora Hess bývať aj s manželkou a deťmi hneď vedľa múrov tábora asi 30 metrov od plynovej komory? Odporúčam tento výlet všetkým tým chalanom v bomberách.

Autor: STANO CINTAVÝ