FOTO
Tento ujo policajt ma pripravil o dva litre. V podstate oprávnene, ak sa budem striktne držať zákonov. Tie sú predsa v tomto štáte posvätné pre všetkých. Šiel som na červenú. Sprvoti som nesúhlasil, po prezretí videozáznamu (normálne som bol vytešený aspoň z toho, že ten obuch, čo ma fotil, musel strapkať dve križovatky, aby mi to dokázal), som musel uznať, že ruka zákona má pravdu. Porušil som pravidlá cestnej premávky a bolo mi oznámené, že "hrubo". Verdikt - bloková pokuta 2000,- (slovom dvetisíc korún) i verbálne odporúčanie, aby som si pozorne všímal svetelné signály, ktoré na našich cestách nie sú na okrasu.
To je pohľad zo strany zákona. Ten ďalší je môj. Subjektívny, ale veď toto je osobný blog, tak prečo ho nezverejniť ako relevantný v porovnaní so právnym. Dnes som bol označený za páchateľa priestupku - aspoň takto to majú predtlačené na pokutovom bloku naši strážcovia zákona. Necítim sa však tak, a vysvetlím prečo. Celá situácia sa odohrala okolo pol šiestej popoludní pri banskobystrickej "Malej stanici" na semafore pre chodcov. Šiel som snáď 50-tkou, veď v čase dopravnej zápchy sa tadiaľ ani rýchlejšie ísť nedá. Asi pätnásť metrov predo mnou naskočila oranžová a podľa záberu kamery tesne predo mnou následne červená. Ujo policajt videozáznam zhodnotil slovami: "Už na oranžovú ste mali zabrzdiť..." - čo je síce výrok odcitovaný z príručky "A just budem policajtom," ale moja argumentácia: "V 50-kilometrovej rýchlosti na 15 metroch zastavím akurát na šmyku, nehovoriac, že do mňa drbne zozadu ďalšie auto!" bola zabitá nasledujúcou vetou: "No a čo, veď on by bol na vine!".
Pred časom na tomto istom úseku mala haváriu kolegova manželka. Zabrzdila na červenú a zozadu ju nabral nepredvídavý vodič. Vinník nehody bol jednoznačne on. Nikto sa nehádal, spísala sa zápisnica, pozametala cesta... Dáma dostala z poisťovne 45 000,- korún. Z autoservisu však prišiel blok so sumou o 20 000 vyššou. Darmo sa bolo sťažovať! Po sčítaní škody a odčítaní amortizácie vozidla prišiel vyškolený znalec na číslo, s ktorým sa už hnúť nedalo. V očiach zákona bola dievčina čistá, neprešla cez semafor na červenú, nedostala blokovú pokutu za HRUBÉ porušenie pravidiel cestnej premávky, bola oficiálny víťaz celého príbehu, avšak rodina bola ochudobnená o plánovanú letnú dovolenku a na dva mesiace i o auto. Podobne na tom bol i vinník nehody, ten teda mal ešte ako bonus odskákanie si karambolu na dopravnom inšpektoráte.
Dnes som bol z právnej stránky vinný. Prešiel som na červenú. Porušil som zákon a musím za to pykať. Osobne som však spokojný. Zaflekovaním by som totiž rozbil "svoje" auto, na stopercent i to za mnou (zaujímavé, že mňa nafilmovali a ten blavák šiel pokojne ďalej - nuž ale BMW), niekoľko týždňov strávil behačkami po policajných staniciach a poisťovniach, kamarát, ktorému auto patrilo, by prišiel o niekoľko zákaziek, na niekoľko hodín by sa zablokovala doprava na najfrekventovanejšej komunikácií v B. Bystrici, ktovie - možno by sa i niekto zranil (chodci nie, pretože tam nebol ani jeden - to som si tiež všimol) a pár dní by som sa v pokoji nevyspal. A ešte by som prišiel o kopu prachov, lebo žiadna oprava auta nie je plne hradená poisťovňou. V konečnom dôsledku som morálny víťaz ja, aspoň teraz, tri hodiny po spomínanom akte sa tak cítim...
Akurát, že istý čas budem nepekne zazerať na pánov v kakiuniformách. Vlastne tento jav je už dlhodobý... Ani tie dva litre ma tak nemrzia ako znovu potvrdené presvedčenie, že kým na "západe" policajt v prvom rade pomáha a až potom zasahuje, tu je to presne naopak. Ale to som sa nepresvedčil o ničom novom. Som vinný a prišiel som o dve tisícky, baba z predošlého príbehu urobila, čo prikazoval zákon, a teraz spláca požičaných 20-tisíc.
Tak oplatí sa byť čestný?!
martintuzinsky.blog.sme.sk
Autor: MARTIN TUŽINSKÝ
