Vystihnúť správny čas zberu cibule a dobre ju pozberať je jednou z najdôležitejších úloh pestovateľa. Spoľahlivým znakom dozrievania cibule kuchynskej (Allium cepa L.) je zaschýnanie vňate v kŕčiku, postupné žltnutie a klesanie listov k zemi. So zberom začneme v období, keď je cibuľa riadne "zatiahnutá", teda vyzretá. Býva to obyčajne vtedy, keď poľahne tretina až polovica vňate porastu.
Predčasne zberané cibule sa zle dosúšajú. Ak sa zber - naopak - oneskorí, úroda sa síce zvýši, no rastú aj straty, najmä počas uskladňovania následkom väčšieho výskytu chorôb. Pri zvlášť oneskorenom zbere, ako aj za daždivého počasia môžu na cibuli vyrastať nové korene. Sťažuje to nielen zber, ale nepriaznivo to vplýva na zdravotný stav plodiny. Skôr ako začneme so zberom, treba sa orientačne presvedčiť vytiahnutím niekoľkých cibúľ, či majú správne zatiahnutý kŕčik a či sú šupinky pevné.
Jedným z ďalších zdrojov zhoršenia zdravotného stavu cibule pri oneskorenom zbere je odumretá vňať, ktorá je dobrou živnou pôdou pre rozličné hubové choroby. Ochorenia ľahko prerastajú kŕčikom cibule a takto spôsobené škody sa prejavujú najmä počas uskladnenia.
Cibuľa sa zberá ručne alebo pomocou mechanizačných prostriedkov. Ručne sa vyťahuje za vňať, potom sa nechá niekoľko dní ležať v radoch, aby sa presušila (záleží to od počasia). Pri daždivom počasí sa musí dosušovať, pričom sledujeme teplotu i vlhkosť a uskladňovací priestor starostlivo vetráme. Dôležité je uložiť cibuľu na rošty. Tie umožňujú vháňanie vzduchu, ktorý prúdi celým uloženým materiálom, nesmie však unikať mimo cibule. Vrstva cibule musí byť rovnomerná. Dosúša sa vonkajším vzduchom teplým 30 stupňov (vhodnejší je predhriaty). Maximálna teplota vzduchu má dosiahnuť 45 až 47 stupňov, vlhkosť nesmie byť však vyššia ako 65 percent. Dosúšaním pri vyššej teplote a vlhkosti môžu vznikať na šupinách škvrny a cibuľa sa horšie vyfarbuje. Uložená plodina sa obyčajne dosúša vháňaním vzduchu ventilátormi. Dosušovanie vyššími teplotami síce obmedzuje výskyt chorôb pri uskladnení, avšak uvoľňuje vrchné šupky cibule. Obyčajne sa postupuje tak, že počas jedného až dvoch týždňov sa cibuľa prevzdušňuje nepretržite vzduchom teplým 20 stupňov. Potom sa v priebehu 20 hodín pozvoľna ochladzuje vonkajším vzduchom. Najvhodnejšia teplota v skladoch je 2 až 0 stupňov. Uchovanie cibule závisí od spôsobu uskladňovania a vlastnosti kultivaru. V chladenom sklade stráca po vyschnutí 3 až 4 percentá hmotnosti za 6 mesiacov, v nechladenom 10 až 15 percent. Medzi správne uschnuté, voľne uložené cibule možno bez väčšieho odporu vsunúť ruku. Cibuľa pritom charakteristicky šuští.
Cibuľa sa nemá uskladňovať spoločne s inými plodinami, pretože má špecifické požiadavky a ovplyvňuje svoje okolie pachom. Uskladnenie cibule so zaschnutou vňaťou je úspešnejšie ako bez vňate. V skladoch, kde sa nízke teploty udržiavajú až do jarných mesiacov, sa musí pred vyskladnením zvýšiť teplota. Na uskladnenie tejto plodiny sa používajú kontajnery, klietky, liesky a iné. Využívajú sa rozličné budovy, napríklad stodoly, sklady s dobrou tepelnou izoláciou, pretože cibuľa mrzne pri -1 stupni.
Autor: JULIANA KRÁLOVÁ
