FOTO
Let do ľudského srdca
Jeho meno znie ako meno starovekého šľachtica. Antoine de Saint-Exupéry.
A svojím spôsobom aj bol šľachticom narodeným do nesprávneho storočia. Namiesto súbojov s drakmi sa vrhal do leteckých súbojov na svojom lietadle. O jeho knihách by sa dali napísať stovky ďalších kníh - a skutočne sa aj píšu. Vymykal sa akémukoľvek zaradeniu, nepatril do nijakého smeru, nemal predchodcov, ani nasledovníkov, iba ak rozmieňačov a napodobňovačov. Jeho knihy boli vždy tak trochu anachronické, staromódne, a zároveň avantgardisticky predznamenávali budúci vývoj. Stal sa kultovou postavou, a predsa ho nedokáže čítať každý. Nepísal pre deti, a predsa napísal jednu z najkrajších detských kníh všetkých čias.
Saint-Ex, ako ho volajú jeho priaznivci, sa narodil v roku 1900 v rodinnom sídle aristokratickej rodiny v Lyone. Vnímavý k hudbe i výtvarnému umeniu, ale zároveň fascinovaný lietadlami. V roku 1926 nastúpil ako pilot v spoločnosti Latéocére. Bol pilotom na linke Toulouse - Casablanca - Dakar. Cez vojnu bol vojnovým pilotom, neskôr podnikal prieskumné lety nad Stredozemným morom. V lete 1944 zmizol vo vlnách mora kdesi pri Korzike. Pred časom priniesli médiá správu, že trosky Exupéryho lietadla sa našli.
Vo svojej tvorbe čerpal aj z tohto nekaždodenného povolania. Neboli to však zbeletrizované zážitky letca. Exupéry nestaval na akčnom deji. Práve naopak, jeho prózy sú aj napriek dramatickosti pokojné, meditatívne, spomaľované množstvom úvah o zmysle existencie. O vonkajšej tematike hovoria názvy jeho kníh - Pošta na juh, Nočný let, Vojnový pilot...
O vnútornej náplni sa, našťastie, nedá hovoriť sloganovitým spôsobom. Obsah a náplň týchto kníh sa nedá vyrozprávať tromi-štyrmi vetami. Sú to názory a skúsenosti človeka, ktorý bral svoj život, lietanie i písanie ako poslanie, ktorým ho poverili. Usiluje sa ho plniť poctivo, ale nie bezmyšlienkovito, s istotou technika i s pochybnosťami filozofa. Vyjadruje sa rýdzo, ale jeho knihy sa dajú pochopiť až po viacnásobnom prečítaní. Takíto autori, prirodzene, nemajú húfy čitateľov, ale zároveň priťahujú stále nové a nové čitateľské generácie.
Z nepočetného diela Saint-Exupéryho sa vymykajú dve knihy, ktoré sa dokonca vynímajú aj v pestrom cirkuse svetovej literatúry, ktorá je zvyknutá na najrôznejšie excesy. Román-esej Citadela je impozantnou myšlienkovou stavbou, ktorá ani nemohla byť dovŕšená. Je to akási ľudská biblia, veľké podobenstvo o živote i smrti, o zemskosti i vesmírnosti. Dej netvoria udalosti, ale úvahy.
A potom je tu Malý princ, táto veľká malá kniha, ktorá sa stala jednou z najčítanejších diel našich čias. Zdanlivo kniha pre deti, ktoré sa k nej však vracajú obyčajne až vtedy, keď už prestávajú byť deťmi. Rozprávkové podobenstvo o putovaní Malého princa po komplikovaných planétach akejsi neznámej vesmírnej sústavy. Keď napokon pristane na tej najkomplikovanejšej planéte, na našej zemeguli, odovzdáva svoj život takmer detsky ľahkomyseľne a zároveň dospelo odovzdane.
Z viacerých spomienkových kníh o Exupérym vieme, že vo svojom vnútri nebol taký harmonický a vyrovnaný, ako vyznieva zo svojich diel. Zmietali ním pochybnosti i depresie. Pri písaní kníh však musel byť ako pri riadení lietadla: absolútne koncentrovaný a sústredený. Ako letec sledoval určené ciele, ktoré mu nadiktovali jeho nadriadení. Ako spisovateľ sledoval iba jeden cieľ, ktorý si určil sám: ľudské srdce.
DANIEL HEVIER
Citáty
Láska je šťastie, ktoré si vzájomne dávame.
Človek je ten, kto v sebe nosí väčšiu bytosť, než je sám.
Človek musí žiť veľmi dlho, aby sa stal človekom.
Nežijeme z vecí, ale z ich zmyslu.
Všetko, čo je v človeku krásne, je očami neviditeľné.
Človek sa plne prejaví, až keď si zmeria svoje sily s nejakou prekážkou.
Láska je väčšia než príval slov. O láske sa nediskutuje, láska je.
Milovať, to nie je len pohľad, venovaný jeden druhému, znamená to dívať sa spoločným smerom.
Okolnosti Exupéryho smrti sú už odvlani jasnejšie
Vlani v apríli zorganizovalo oddelenie podmorského archeologického výskumu francúzskeho ministerstva kultúry tlačovú konferenciu, na ktorej predstavilo senzačný výsledok svojho bádania. Potvrdila sa teória, že zvyšky lietadla, nájdeného niekoľko mesiacov predtým pri ostrove Riou v blízkosti mesta Marseille, patrili stroju Lockheed Lightning P-38, na ktorom naposledy vzlietol Antoine de Saint-Exupéry.
Slávny spisovateľ počas druhej svetovej vojny bojoval ako spojenecký pilot. Dňa 31. júla 1944 dostal rozkaz na prieskumný let, ktorý bol súčasťou blížiacej sa vyloďovacej operácie v južnom Francúzsku. So svojím dvojmotorovým lietadlom odštartoval Exupéry z letiska na Korzike, no na základňu sa už nevrátil. Predpokladalo sa, že zahynul, no dlho nebolo jasné, kde a ako sa to stalo. Po šesťdesiatich rokoch už odpoveď na prvú otázku poznáme. (her)
Zvyšky Exupéryho lietadla a model rovnakého typu. FOTO - ČTK
"Mám veľmi rada Exupéryho Citadelu. Nie je to kniha, ktorá sa číta v kuse, na jeden dych, skôr do nej treba na nejakom mieste zapichnúť prst a na tom mieste sa trochu pristaviť. A popritom meditovať. Vďaka Citadele človek spozná bližšie samého seba, i zákonitosti medzi nebom a zemou. Za riadkami cítiť veľké city Exupéryho, múdrosť, pokoru a obdiv k životu i k Bohu. A autenticitu. Teda prežité. A tiež samotu... Už sa teším na knihu, ktorú ste mi darovali - Pošta na juh," hovorí šansoniérka a hlasová pedagogička Alena Čermáková.
Štyridsiaty štvrtý titul Svetovej knižnice SME preložil Ivan Dudík, jazyková úprava Vladimíra Šimová. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
