Ministerstvo podľa Ľubomíry Miklovičovej z tlačového oddelenia s podnetom súhlasilo, lebo poskytovanie informácií považuje za súčasť pracovnej náplne a "práca sa vykonáva v pracovných dňoch". Tvrdí, že lehota "sa výrazne nepredĺži".
Advokát a spoluautor zákona o slobodnom prístupe k informáciám Vladimír Pirošík návrh považuje za neopodstatnený. Prax podľa neho ukázala, že väčšine úradov 10 kalendárnych dní úplne stačí. Združenie na podporu lokálnej demokracie zistilo, že v roku 2001 napríklad ministerstvá z 8101 žiadostí o informácie do 10 dní vybavili 98 percent.
Aj úrady, ktoré predĺženie lehoty vítajú, priznávajú, že žiadosti vybavujú v lehote, alebo sa o to snažia. Inak by sa dopustili priestupku a zodpovední by mohli dostať pokutu do 50-tisíc korún a zákaz činnosť až na dva roky.
Pre sviatky či práceneschopnosť kompetentného pracovníka dnes "na prípravu fundovanej odpovede" často nie je dosť času, povedal hovorca ministerstva výstavby Ján Pálffy. Napríklad, ak o informácie niekto požiada 26. augusta, z desiatich dní na vybavenie je až šesť dňom pracovného pokoja.
Predĺženie lehoty by privítali aj obce. Napríklad na prešovskej radnici je podľa jej tlačového tajomníka Michala Kaliňáka za naplnenie infozákona zodpovedá jedna pracovníčka.
Krajský úrad Trnava sa dosiaľ nestretol so žiadosťou o informácie, čo by mu robilo problém vybaviť do 10 dní, povedala Elena Šottníková z kancelárie prednostu.
Návrh novely možno pripomienkovať do utorka. Občianski aktivisti chcú navrhnúť, aby namiesto do desiatich pracovných dní úrady žiadosť o informácie museli vybaviť do siedmich pracovných.
Žiadateľ o informácie tiež môže sviatkovať či maródovať, a tak "prešvihnúť" 15-dňovú lehotu na odvolanie, no o jej predĺžení návrh ministerstva nič nehovorí.
