Nejde napokon o nič nové: s rozpadom Iraku ako možnosťou postsaddámovského vývoja rátali viaceré analýzy. Teraz je však táto hrozba čoraz akútnejšia.
Rokovania o irackej ústave ukázali, že sunniti, šiíti a Kurdi majú k sebe ďalej, ako sa predpokladalo. Možné je aj to, že ústava, ktorú majú dokončiť v pondelok, odíde z ústavnej komisie nekompletná. Silnie totiž tlak, aby sa sporné otázky vyriešili až neskôr.
Jednou z nich je územnosprávne usporiadanie krajiny. S tým úzko súvisí prerozdeľovanie ziskov z ropy a nezdravé vzťahy medzi jednotlivými irackými skupinami.
Včera časť šiítov oznámila, že je za federálny štát so šiítskou autonómiou na juhu krajiny. V Bagdade nastalo zdesenie. Doteraz šiíti spolu so sunnitmi čelili tlaku Kurdov, ktorí presadzovali federálny štát. Ten by im totiž umožnil zachovať si autonómiu na severe, podržať si milície a ponechať si aj zisky z ropy.
Šiíti majú silné argumenty: je ich najviac, aj oni majú na svojom území ložiská ropy a rovnako ako Kurdi, trpeli pod Saddámom. To znamená, že majú aj väčší nárok na výnosy z ropy ako sunniti, ktorých Saddám Husajn protežoval.
No vláda v Bagdade, v ktorej sedia predovšetkým šiíti, názory svojich ľudí odmieta. "Šiítska autonómia je pre nás neakceptovateľná," povedal hovorca premiéra Ibrahima Džaafárího Laíth Kúbba. Džaafárí patrí medzi sekulárnych šiítov. Za autonómiu v Nadžafe, centre náboženských šiítov, však demonštrujú desaťtisíce. Nadžaf už raz ukázal svoju silu: minulý rok odboj v meste dokázal dlhé týždne zamestnávať amerických vojakov.
Z celej situácie najhoršie vychádzajú sunniti. Sú v strede krajiny a nemajú ropu. Skupina, ktorá po páde Saddáma stratila vplyv, nechce federálny štát. Hrozí jej totiž, že zostane vklinená medzi dva silné regióny. Šiíti na juhu majú síce so sunnitmi spoločný etnický pôvod, no rozdeľuje ich náboženstvo, aj minulosť.
Otázkou je aj to, čo by sa stalo s Bagdadom, ktorý je zmiešaným mestom. Hrozí, že by sa stal len formálnou metropolou a moc a peniaze by sa sústreďovali na periférii.
Ešte stále existuje možnosť, že o územnosprávnom členení Iraku by rozhodoval až nový parlament. Ten by Iračania mali voliť v decembri.
