Minister životného prostredia László Miklós v parlamente a v prírode. Pred dvoma rokmi sa spustil do priepasti Zvonica, ktorá je najpopulárnejšou priepasťou Slovenského krasu so 100,5 m vertikálou. Niektoré jaskyne Národného parku Slovenský kras sú zapísané do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. FOTO - ARCHÍV TASR |
László Miklós sa nebol pozrieť na tatranský požiar, ale hovorí, že tetrov nezahniezdi inde iba preto, že desať podnikateľov prehlasuje ochrancov prírody
Hlavou témou tohto leta je budúcnosť Tatranského národného parku. Po kalamite ho ničia požiare, najnovšie sa objavili návrhy na znižovanie stupňov ochrany. Zdá sa, že rezort životného prostredia ťahá za kratší koniec. Prečo je to tak, sme sa spýtali ministra LÁSZLÓA MIKLÓSA.
Keď sa začali spory o ťažbu či čistenie protipožiarnych ciest v Tichej doline, vyhlásili ste, že podľa všetkého ide o porušenie zákona, no dodali ste, že nemôžete chytiť lesníkov za ruku a povedať - sem s traktormi nepôjdete. Skutočne minister životného prostredia nemôže urobiť viac?
V tom momente som nemohol urobiť viac. Nemožno prejudikovať vinu, museli sme vyčkať, ako rozhodne inšpekcia životného prostredia. Vývoj ukázal, že Tichá a Kôprová dolina nie sú prioritne ohrozené požiarmi, zásah v nich bol zbytočne veľký a teraz si dovolím tvrdiť, že to bola aj demonštrácia sily Štátnych lesov TANAP-u.
Minister životného prostredia nemôže demonštrovať svoju silu a požiadať o zastavenie prác?
Inšpekcia životného prostredia zastavila zásah tam, kam vstúpila. Inú silu nemáme, nemáme traktory, nemáme zábrany, aby sme niekoho nepúšťali do prírody.
Lesníci sa posunuli o kúsok ďalej.
Nemáme nič iné ako administratívne nástroje - máme inšpekciu, úrady, zákon na ochranu prírody a aj za ich použitie sme často kritizovaní. Demonštráciou väčšej sily lesníkov bolo aj to, keď Štátne lesy TANAP-u nepúšťali pracovníkov Štátnej ochrany prírody autom do Tichej a Kôprovej doliny. Nemohol som urobiť iné, ako sa stretnúť s ministrom Simonom a dohodnúť, že si v tomto nebudeme robiť prekážky.
Do Tichej doliny ste osobne prišli skoro po dvoch týždňoch, vtedy ste s ministrom Simonom vyhlásili, že práce sa zastavia. Rezort pôdohospodárstva však už deň predtým pre SME potvrdil, že čistenie ciest sa skončí, lebo je všetko vyčistené.
Do Tichej doliny som určite prišiel po pár dňoch, a to, že Štátne lesy TANAP-u zastavili práce v ďalšej časti doliny, bolo určite aj preto, lebo som prišiel. Keď som bol vTichej doline, ešte sa tam pracovalo. Opakujem, ako minister nemám nijaké nástroje, tie má úrad a inšpekcia, ktorá prišla ihneď po podnete.
Český minister vám vtedy napísal list. Žiadal, aby ste zabezpečili "ekologicky akceptovateľný a medzinárodne priaznivý vývoj TANAP-u". Už ste odpovedali?
Stretol som sa s ním hneď na druhý-tretí deň, konal trochu na nátlak svojich zelených, a ja som mu poďakoval, že robí nátlak aj zo zahraničia. Dobre vie, že má inú situáciu, lebo lesy v národných parkoch v Čechách patria štátnej ochrane prírody, takže rezort v štátnych lesoch môže robiť to, čo uzná za vhodné.
Keď lesníci čistili cesty v Tichej doline, osobne ste upozorňovali, že nie sú vyčistené územia pri osadách, kde je riziko požiaru väčšie. Práve tam vypukol aj zatiaľ najväčší požiar, a mimovládne organizácie žiadajú hlavu ministra pôdohospodárstva, lebo nezvládol situáciu. Čo si myslíte vy?
Skôr sme z hľadiska ochrany prírody chceli upozorniť - nesnažme sa čistiť Tichú a Kôprovú dolinu, kde nie je najväčšie riziko požiaru, lebo ani kamzík ani plesnivec požiar nezaloží. Čistime tam, kde je veľa ľudí. Nemyslím si však, že je úlohou ministra Simona kontrolovať, ako ťažiari, ktorým boli predané obchodné polia, ťažia. Štátne lesy TANAP-u sú samostatná organizácia.
Rezort životného prostredia na vyčistenie týchto území netlačil? Hrozí požiar v našom najväčšom a najstaršom parku.
Upozornili sme a dostali odpoveď, že s týmito rizikami sa počíta. Naše upozornenia sme dali aj ako pripomienky k protipožiarnemu plánu.
Stretávate sa so Zsoltom Simonom? Riešite rezortné spory?
Prvé tri mesiace, keď Zsolt Simon nastúpil, sme mali dohodu, že Štátne lesy vznikli umelým spôsobom, a preto, že aj v roku 1995 bol rezort pôdohospodárstva silnejší, zdedili všetky materiálne a ľudské zdroje aj rozpočet TANAP-u. Rozpočet Štátnych lesov TANAP-u je približne 65 miliónov korún, predtým to boli peniaze aj na ochranu prírody pre Správa TANAP-u. Teraz iba na štátne lesy. Je to asi tretina rozpočtu celej ochrany prírody na Slovensku, okrem toho im zostalo materiálne vybavenie, v sezóne asi 1200 pracovníkov, mimo nej 700, múzeum a výskumný ústav, ktoré boli vybudované na ochranu prírody. Správa TANAP-u pritom sídli v prenajatých priestoroch. Reakcia akéhokoľvek ministra je, že chce statky zachovať pre svoj rezort. Pri delimitácii by išlo o 65 miliónov, chaty, horárne, úseky tokov, s čím súvisia rybárske práva, o isté poľovnícke práva.
Po poslednom spore, ktorý ste spolu viedli o nový lesný zákon, ste vyhlásili, že ochrana prírody prehrala.
Prehrala. Najmä zamietnutím našej požiadavky, aby v zákone o lesoch bolo uvedené, že v chránených územiach v 3., 4. a 5. stupni ochrany budú správu štátneho lesného majetku vykonávať správy národných parkov a chránených krajinných oblastí.
Ak minister životného prostredia povie, že ochrana prírody prehrala, nemal by dodať - už tu nemám čo robiť, odchádzam?
Ministrovi to napadne, a keďže som sedem rokov ministrom, napadlo mi to niekoľkokrát. Snažím sa to vecne posúdiť a rozmýšľam, čo potom. Najľahšie by bolo odísť do parlamentu a ešte rok tam prečkať. Post ministra životného prostredia je však vecou koaličných dohôd a nemyslím si, že moja rezignácia by bola pre ochranu prírody lepšia.
V čase posledného historicky najväčšieho požiaru v TANAP-e bol Zsolt Simon v Tatrách. Kde bol minister životného prostredia?
Myslíte si, že treba, aby boli ministri pri povodni, pri žatve, pri požiari? Podľa mňa to nie je nevyhnutné, dokonca, keď niekde príde minister, treba sa oňho starať. Úlohou ministrov je rozhodovať vo vláde, ako sa vyvarovať katastrofám, zabezpečiť peniaze na prevenciu, kompenzovať škody.
Vaše tlačové oddelenie hovorilo, že ste na dovolenke, nevedeli kde, ale tvrdili, že ste v telefonickom spojení.
Nepovedal som, že som nebol informovaný, informácie som mal tri-štyrikrát denne, iba som tam nešiel.
Ministerstvo hospodárstva navrhuje znížiť stupeň ochrany prírody v stovke území. Aké je stanovisko ministerstva životného prostredia?
V našej koncepcii ochrany prírody sa prehodnocovaním chránených území zaoberáme už päť rokov. Prehodnotiť ich sa nedá mávnutím ruky, ako si možno myslí minister Rusko. Treba prehodnotiť parcelu po parcele a zo sto návrhov, ktoré prišli z ministerstva hospodárstva, je len 15 na úrovni parciel, ostatné sú želania obcí, ktoré si myslia, že nie je potrebné chrániť. Každá parcela je zapísaná v katastri, a tá, ktorá sa nachádza v chránenom území, dokonca so záťažou. Nemôže teda vyradiť z ochrany obec Mýto pod Ďumbierom, ale presné parcely, napríklad tie v intraviláne.
Robíte vlastné prehodnocovanie, národné parky majú návrhy zónacií, prečo teda nepresadzujete svoje požiadavky spolu s návrhom rezortu hospodárstva?
Zónacie musíme robiť zo zákona v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva. Na spracovaní návrhov ministerstva hospodárstva sa odborníci z ochrany prírody nechceli zúčastňovať, lebo sme si nemysleli, že je primerané, ak rozhoduje desať neochranárov a jeden ochranár. Išlo to cez vybrané podnikateľské kruhy, najvýznamnejší tlak vyvíjali tie, ktoré majú záujem o zjazdové lyžovanie. Dohodli sme sa, že pripravia návrhy a my ich posúdime.
Nemohli ste ovplyvniť zloženie komisie? Vzdali ste sa možnosti zasiahnuť do návrhov v počiatku.
Tak sme to nebrali. Ochrana prírody na celom svete znamená isté obmedzenia a toho sa nejdeme vzdávať. Znižovanie stupňa ochrany nebude dramatické, pôjde len o mierne úpravy hraníc, odstránenie prekonaných vecí, nebudeme automaticky akceptovať každý návrh. Tetrov nezahniezdi inde iba preto, že desať podnikateľov prehlasuje ochrancov prírody.
Ministerstvo hospodárstva navrhuje zrušiť aj prírodnú rezerváciu Klátovské rameno. Na jej revitalizáciu išli v posledných rokoch miliónové granty, denník SME písal, že ich dostala organizácia, v ktorej pôsobila vaša dcéra.
Peniaze išli na záchranné zásahy, moja dcéra sa zúčastnila iba ako konzultantka, má na to právo a odbornosť, skončila environmentalistiku. Klátovské rameno nebudeme vyberať z ochrany, rozhodnúť sa musíme, čo na Slovensku urobíme s mokraďovými ekosystémami. Ak ich necháme na samovývoj, postupne sa zazemnia a po 20 - 30 rokoch zaniknú. Druhá možnosť je, že skúsime udržať stav, pri ktorých boli vyhlásené. Pri Klátovskom ramene je súčasný stav bližšie k zániku, zachraňovali ho vyvierania podzemnej vody, no zakázali sme všetky zásahy, vytiahnuť spadnuté stromy, sekať trstinu. Rameno sa zabahnilo, miesta vyvieraní sa upchávali, odišli lekná, ryby.
Takýto stav rezervácie je pre ministerstvo hospodárstva dobrým argumentom na zrušenie ochrany.
Argumentácia bude ťažšia skôr s konzervatívnymi ochranármi, ktorí budú hovoriť, že je to rezervácia, a preto do nej nemôžeme zasahovať. Klátovské rameno si musí zachovať hodnoty, pre ktoré bolo vyhlásené za rezerváciu.
Má Slovensko toľko peňazí, aby si mohlo dovoliť chrániť 23 percent svojho územia? Dnes sa ozývajú vlastníci lesov, že im nedokážete vyplatiť ani náhrady za to, že vo svojich lesoch nehospodária.
Máme peniaze a platíme, ale objavujú sa administratívne problémy, mnohé urbariáty hovoria, že majú jasné vlastníctvo, ale nie je to pravda. Druhá vec je, že štát nemá záujem preplatiť ujmu. Keby inštitút ujmy nebol, mnohým vlastníkov ani nenapadne, že by ho chceli vyrúbať v chránenom území. Ďalšia vec je, že ujmu žiadajú vyplatiť aj štátne lesy, registrujem veľmi nepríjemnú žiadosť na 1,023 miliardy, ako ochrana prírody by sme mali podnikateľskému subjektu Lesy SR zaplatiť za to, že existuje Dobročský prales, ktorý je tu odjakživa, a štátne lesy sa oň nijako nepričinili.
Zaplatíte všetkým, alebo sa dočkáme redukcie chránených území?
Takto sa ma pýta minister financií a hovorí mi - tak znížte rozlohu. Ja som nevymyslel, že potrebujeme chrániť 23 percent územia. Potrebujeme chrániť konkrétne typy území a konkrétne druhy dané svetovým a európskym zoznamom. Už dnes nás Európska únia kritizuje za to, že niektoré nemáme v sieti Natura. Do Európskej únie sme predsa išli s tým, že jedným z najvýznamnejších prínosov Slovenska je biodiverzita, vtedy každý súhlasil a boli sme hrdí. To, čo je cenné a má nárok na isté stupne ochrany, budeme chrániť.
FOTO |