Ľubomír Tomaška, šéf katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty UK, hovorí, že sa jej to podarilo, lebo kvasinková genetika má korene na Slovensku. V 60. rokoch tu pôsobila skupina vedcov, ktorá objavila princípy bunkovej energetiky, teda ako si bunka energiu vytvára a reguluje jej použitie.

Na čele skupiny stál Ladislav Kováč, ktorý dnes položartom hovorí: "Bolo nás niekoľko nadšencov a nemali sme peniaze na výskum. Keď sme premýšľali, čo budeme robiť, vyhrali kvasinky, stačilo zájsť do obchodu a za korunu sme mali materiál na týždeň. A na konci týždňa z neho ešte asistentka upiekla chlieb. Ak sme potrebovali viac materiálu, blízko bol pivovar Stein, kam sme chodili s vedrami."

Výskum kvasinkových buniek je okrem iného dôležitý na hľadanie spôsobu, ako si poradiť s rakovinou a niektorými svalovými či neurodegeneratívnymi ochoreniami. Kvasinková bunka je totiž modelom pre ľudské bunky. Tomaška hovorí, že ak napríklad poznáme princípy, podľa ktorých sa kvasinková bunka delí a prečo k deleniu nedôjde, ak sa objaví chyba, rovnaké princípy fungujú v ľudských bunkách. Práve delením buniek s chybami v chromozómoch vznikajú niektoré typy rakoviny.

Aby konferencia lákala, bolo na ňu podľa Tomašku treba dotiahnuť "hviezdy". V Bratislave je to trojica vedcov Gottfried Schatz, čo nadviazali práve na "Kováčovu školu" a len tesne im ušla Nobelova cena za objav zákonov pohybu bielkoviny v bunke, Randy Schekman, nositeľ prestížnej americkej Laskerovej ceny za objav princípov, keď proteíny dokážu nájsť cestu z bunky a ovplyvňovať vonkajšie prostredie a Andre Goffeau, autor historicky prvého popísaného genómu kvasinkovej bunky.

Kováčovu školu v Bratislave prerušila okupácia, vedcov z univerzity vyhodili, šéf samotný odišiel ako biochemik na psychiatrickú kliniku do Pezinka. "Pochopil som, že jediné normálne prostredie nájdem v tom čase iba v blázinci." Hovorí, že dnes má kvasinková genetika na Univerzite Komenského "solídnych pokračovateľov" - Tomaška s Jozefom Nosekom sledujú príčiny starnutia buniek, Jordan Kolarov sa venuje programovej smrti buniek a otázke, prečo bunka niekedy zlyhá a namiesto zabitia sa po napadnutí vírusom pokračuje v delení. Práve porucha tejto schopnosti je tiež príčinou rakoviny.

Ako na každej vedeckej konferencii, na programe sú aj výlety - záujem je najmä o pamiatky v Bratislave, výlet loďou na Devín, ale najmä o presun po Malokarpatskej vínnej ceste. Na cestu od Červeného Kameňa, po prehliadku majoliky v Modre a ochutnávku vín išli podľa Barbory Ulrichovej z Academia Tours v stredu tri plné autobusy. "Zdá sa, že niektorí vedci využili konferenciu aj na spoznávanie východnej Európy," hovorí Ulrichová. Hovoria, že zostanú dlhšie, pýtajú sa na Spiš, Prahu a Budapešť. (haj)