Ester Šimerová-Martinčeková na besede s Jánom Mudrochom, Jozefom Kostkom a Karolom Vaculíkom.
FOTO - Z POZOSTALOSTI KAROLA VACULÍKA
Umelci sa lúčia s Ester Šimerovou-Martinčekovou, prvou dámou slovenskej moderny
Tú návštevu som mala už roky do detailov premyslenú. Váhala som len nad počtom bielych ruží a nad rafinovanou nenápadnosťou môjho kašmírového svetra, ktorým som chcela u slávnej dámy vzbudiť potrebnú dôveru. Plánovaný rozhovor s otázkami som mala precízne nacvičený. Nič som nemohla nechať na náhodu! Bola predsa postavou z encyklopédií, prvou dámou slovenskej moderny. Predstavovala som si ju dôstojnú a kultivovanú, pohotovú a nevtieravo vtipnú.
Chcela som sa dostať za stenu dovtedy známych a publikovaných spomienok umelkyne. Bola som najmä zvedavá, kde sa vzal v hlave vtedajšej tínedžerky ten odvážny zámer, odísť študovať umenie do Paríža? Príliš namyslený a ojedinelý čin dievčaťa z prvorepublikovej Bratislavy. Nestačil jej učiteľský ústav, jedna z mála vtedajších možností? A predvojnový Paríž? Tak rozdielny svet v porovnaní s rodným malomestom. Plné kiná, avantgardné divadlá, spektakulárne priemyselné výstavy, výklady veľkých obchodných domov Printemps, Lafayette, výstavy, množstvo galérií a múzeí.
A čo hodiny na Académii Julian, alebo Académii de l'art moderne, vedenej populárnym Fernandom Legérom? A aká bola Alexandra Exterová, známa ruská avantgardistka, ktorej mladá Ester absolútne učarovala? Bola to ona, čo jej vštepila neustálu potrebu sledovať a vzdelávať sa v dejinách umenia, v literatúre, v divadle, v móde, technike, či filozofii? A čo návrat domov do Bratislavy? Neľutovala ho? Neboli predstavy umelkyne príliš vzdialené od reality malomesta? S kým sa stretávala v kaviarňach, koho pozývala do svojho ateliéru, čo čítala, akú hudbu mala rada? Čo si myslí o päťdesiatych rokoch, ktoré sa jej tak bytostne a tragicky dotkli? Ako sa vyrovnávala s absolútnou izolovanosťou a vulgárnosťou tej doby?
Kde nabrala tú silu a pokoru, ktorú vidieť v jej očiach na dobových fotografiách? A jednu by som jej aj možno ukázala, tú, ktorá ju zachytila v susedstve Jána Mudrocha, Jozefa Kostku a Karola Vaculíka "na besede s predstaviteľmi výtvarného života" niekedy v roku 1958.
Jej biely ľahký hodvábny šál, prehodený pohodlne cez plecia, aj po toľkých rokoch svieti ako neprehliadnuteľné gesto demonštrovanej inakosti v tej modrosivej montérkovej dobe. A možno pri tejto fotografii by som sa jej spýtala, aké to bolo byť cudzorodým kvetom slovenského výtvarného umenia, aj keď si to nikdy nepriala?
Po minulej nedeli sa jej nemôžem spýtať už na nič, smrť ju navštívila skôr. Odpovede si budem musieť nájsť sama, ale byť v prítomnosti tejto jedinej veľkej dámy slovenského výtvarného umenia, som už navždy premeškala. A váhanie nad kyticou a svetrom je teraz len trápnym ospravedlnením.
BEATA JABLONSKÁ
(Kurátorka moderného a súčasného umenia SNG)
Aurel Hrabušický, historik umenia:
"Chodieval som pracovne na Liptov za manželom Ester Šimerovej, fotografom Martinom Martinčekom. Myslím si, že mu bola celoživotnou múzou. Bola zodpovedná nielen za svoju vlastnú prácu, ale nahradila mu chýbajúce školy a základnú vizuálnu prípravu. Bola zrejme aj prísnym korektorom jeho prác a vďaka svojmu metodickému mysleniu ho viedla k cieľavedomosti. Mám pocit, že v tom čase, teda v 50. a 60. rokoch, pre neho urobila viac, ako pre seba samu. Vystrelila ho k "hviezdnej" fotografickej kariére možno aj na svoj úkor. V tomto dvojzáprahu bol Martinček ten hlavný a Ester mu pomáhala presadiť sa bez ohľadu na svoje vlastné ambície."
Marián Pauer, publicista:
"Ester Šimerová-Martinčeková vytvorila ojedinelé dielo a bude treba veľa guráže stúpiť do jej šľapají. Bude nám chýbať aj jej láskavé, uvážlivé slovo. Nikto ma už nepresvedčí, že každý je nahraditeľný."
Prof. Jozef Jankovič, akademický sochár:
"S Ester sme sa priatelili a vzájomne si vymieňali diela. Obdivoval som, akým spôsobom dokázala prekonávať prekážky v živote. Mala pohnutý život a niektoré situácie, ktoré musela prekonať, by som nerád zažil."
Popredná slovenská výtvarníčka, akademická maliarka Ester Martinčeková-Šimerová zomrela v nedeľu po dlhej chorobe vo veku 96 rokov. Posledná rozlúčka bude dnes o 14.00 h v Evanjelickom kostole v Liptovskom Mikuláši. (kop)
