Andrus Värnik vyhral fínsku disciplínu - hod oštepom. Helsinčania, hoci zronení z vlastných oštepárov, mu pripravili ovácie. Estónsko je sused z opačnej strany zálivu. Lietadlom ste v Tallinne za pol hodiny.

"Hodiť osemdesiatsedem v týchto podmienkach je úžasný výkon," zložil Värnikovi hneď po pretekoch poklonu ten, ktorého vyhnal z trónu - Rus Sergej Makarov.

Oštepári si trhali vlasy: zima, dážď a nevyspytateľný vetrisko. Iný smer mal nad plochou a úplne iný vo výškach, v ktorých plachtia oštepy. Nájsť ideálny odhodový uhol v odporúčanom rozmedzí 28 - 37 stupňov vyžadovalo umenie zmixované so šťastím. Stačila malá odchýlka a oštep po vystúpení prudko pikoval k zemi. Aj renomovaným pretekárom sa zavše zapichával pod sedemdesiatkou.

"Keď som tu pred tromi rokmi utvoril rekord štadióna 89,90, hádzal som z opačnej strany - nechápem, prečo Fíni pri rekonštrukcii nechali vybudovať oštepárske rozbežisko iba z jednej strany," krútil hlavou Makarov. "Dnes by sa lepšie hádzalo z opačnej."

Dvadsaťsedemročný Värnik sa do finále dostal až posledným, tretím kvalifikačným pokusom. Brit Steve Backley, trojnásobný európsky šampión, ho napriek tomu favorizoval. "Keď som prišiel na štadión a spozoroval extrémny náprotivný vietor, hneď som si vytypoval dvoch možných víťazov," citujú komentátora rádia BBC na webovej stránke svetovej federácie. "Prvým bol Värnik pre jeho nízku silnejšiu postavu a druhým Rus Makarov, ktorý vie pretekať."

Predvlani v Paríži vyhral Markov nad Värnikom o 27 centimetrov, teraz s ním o vyše tri a pol metra prehral. Rus v stredu večer až päťkrát prehodil osemdesiatku - Estóncovi stačilo dvakrát. Z Fínov sa to podarilo len jednému, aj to len raz: Tero Pitkämäki skončil štvrtý, majster sveta 1999 Aki Parviainen sa nedostal ani do užšieho finále - bol s nervami v koncoch, zmeškal tretí pokus...

Värnikov víťazný pokus prišiel vzápätí, vo štvrtej sérii. "Vložil doň všetku silu a navyše dušu," tvrdí Makarov.

"Vedel som, že mám šancu a že počasie ju zvyšuje," priznal 182 centimetrov vysoký a sto kilogramov vážiaci Estónec. "Som šťastný, že som ich využil a ako prvý získal pre svoju krajinu titul majstra sveta." Desaťbojár Erki Nool bol pred štyrmi rokmi, rok po olympijskom triumfe v Sydney k nemu blízo, no napokon sa musel uspokojiť so striebrom.

Andrusa trénuje Heino Puuste, ktorý na olympiáde v Moskve 1980 skončil štvrtý a istý čas bol sovietskym rekordérom. "Je to najlepší tréner na svete - je to kouč, učiteľ aj priateľ," tvrdí o ňom Värnikov manažér Aivar Karotmann.

Pokračuje v sovietskej škole. Puuste v Estónsku, Janis Luusis v Lotyšsku... Nielen Škandinávia aj pobaltské krajiny bývalého ZSSR oddávna boli a dodnes sú oštepárskymi liahňami.

"Dnes niet vo svetovom oštepe takého lídra, akým bol donedávna veľa rokov Čech Jan Železný," konštatuje Makarov. Tým však nemienil zhodiť Värnikovo víťazstvo. Veď hneď po šampionáte cestuje na jeho pozvanie za ním do Tallinnu.