Po tragédii ponorky Kursk čelil Putin najväčšej vlne kritiky od nástupu do Kremľa. FOTO - REUTERS
Presne pred piatimi rokmi sa v Beringovom mori potopila ruská atómová ponorka Kursk so 118 námorníkmi na palube. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy sledoval priebeh tragédie z dovolenky, ktorú sa ani neobťažoval prerušiť.
Velenie ruskej armády sa tak dlho zdráhalo pustiť do oblasti zahraničných, oveľa lepšie vybavených záchranárov, až sa ponorka stala pre celú posádku atómovou rakvou. Zahynuli všetci a dnes je už jasné, že zbytočne.
"Pre mňa sú prioritou životy vojakov a civilných zamestnancov armády. V takom prípade môžem obetovať i utajené informácie," vyhlásil pred niekoľkými dňami v úplne inej súvislosti veliteľ tichooceánskej flotily admirál Dmitrij Fjodorov. Možno, že keby tieto slová predniesol pred piatimi rokmi niektorí z jeho kolegov, mohlo byť všetkých 118 mladých mužov dnes nažive.
Miniponorka
Admirál Fjodorov reagoval na nové podmorské nešťastie, ktoré postihlo ruskú flotilu. A opäť v auguste. Pri brehoch Kamčatky sa potopila miniponorka so siedmimi mužmi na palube. Záchranná akcia sa skončila tentoraz úspechom, a to predovšetkým vďaka včasnému zverejneniu v médiách a účasti zahraničných záchranárov so supermodernou technPresne pred piatimi rokmi sa v Beringovom mori potopila ruská atómová ponorka Kursk so 118 námorníkmi na palube.ikou.
Úspech však nebol zásluhou velenia flotily ani vedenia ministerstva obrany či Kremľa. Armáda opäť chcela nehodu v záujme vojenských tajomstiev utajiť.
Prezident ani velenie armády sa za päť rokov síce nezmenili, ale poučili sa, že verejnú mienku nie je možné úplne ignorovať. Obrovská vlna kritiky, ktorá postihla predovšetkým Putina po tragédii Kurska, by bola pred voľbami v roku 2008 krajne nepríjemná.
Biedna armáda
Posledná nehoda miniponorky oživila diskusie o stave ruskej armády, ktorá prestala byť dávno pýchou veľmoci. Hlavným problémom je dnes rovnako ako pred 5 rokmi katastrofálny nedostatok financií.
Aj keď výdavky na armádu každý rok rastú, staré zbrane a hrdzavé lode i ponorky sú stále základom výzbroje. Väčšina peňazí ide na modernizáciu jadrového arzenálu a vyvíjanie nových zbraní, nie na záchranné prostriedky a zlepšenie sociálnej situácie dôstojníkov. Profesionálni vojenskí záchranári majú v priemere okolo 50 rokov a noví na ich miesta vzhľadom na smiešne výplaty nastúpiť nechcú.
Na cvičenie v reálnom prostredí nie sú financie, rovnako, ako letci nemôžu lietať, pretože nie je palivo, nemôžu námorníci vyplávať na more a spúšťať sa pod hladinu.
Ani po Kursku sa na záchranné prostriedky nevynaložilo toľko, koľko by bolo potrebné. Teraz sa opäť hovorí o nutnosti nákupu špeciálnych podmorských robotov typu Scorpio, vďaka ktorým Briti vyslobodili posádku miniponorky. Niekoľko dní potom, čo minister obrany Ivanov sľúbil, že na nákup robotov nájde peniaze, ho jeho podriadení z ministerstva opravili. Vraj si takéto prístroje dokáže Rusko vyrobiť lacnejšie a samo.
Ruský vojenský rozpočet predstavuje asi tridsatinu amerického pri porovnateľne veľkej armáde. Tento rok mal podľa plánu mať 24 miliárd dolárov, napriek tomu veľa pilotov vojenských stíhačiek stále berie plat okolo 150 eur mesačne.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
