Predseda Slovenského olympijského výboru FRANTIŠEK CHMELÁR sa nevie dočkať štartu olympijských súťaží. Vo štvrtok napoludnie na pôde slovenského olympijského domu privítal starostu Salt Lake City R. Andersona, ktorému venoval kus prestrihnutej pásky a po slovensky ho pohostil chlebom i soľou.

Funkcionársky úspech?

„Naozaj to nie je maličkosť. Z konkurencie asi dvadsiatky pozvaní prišiel práve k nám, s čím sa dovtedy nemohol pochváliť nik. Navyše má plnú hlavu finišu olympijskej pochodne a bolo vyše 24 hodín pred slávnostným otvorením hier.“

Na Slovensku ste vyslovili svoj odvážny medailový sen, neprimrzol vám po príchode na miesto činu?

„Naozaj stále optimisticky snívam o prvej slovenskej medaile zo zimnej olympiády. Druhou základnou métou je postup hokejistov do hlavného olympijského turnaja. To by naplno uspokojilo naše ambície.“

Ako plynie život slovenských športovcov v olympijskej dedine?

„Bezproblémovo. Viackrát som tam bol na návšteve, ubytovanie i strava je v poriadku, nebolo treba riešiť žiadne nedostatky. Akoby až zázrakom všetko beží hladko, len aby to vydržalo.“

Bezpečnostné opatrenia, najmä ich stereotypné opakovanie, sú niekedy otravné. Ako to zvládajú športovci?

„Zvykli si ako na tréningové dávky. Neprebleskli žiadne ponosy. Sú to vyspelí ľudia, chápu, o čo ide. Najmä teraz v čase otvorenia sú všetky bezpečnostné zložky maximálne zmobilizované, ale napriek tomu nestrácajú úsmevy.“

Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Salt Lake City