ompenzuje vyrovnanosťou pri písaní. Jeho próza nie je obyčajným opisom toho, čo zažil. Exupéry je hľadačom zmyslu ľudského konania, hľadačom šťastia v živote aj v literatúre.
Všetci milovníci literatúry poznajú Exupéryho cez útlu knižočku s poetickým obsahom - Malý princ. Nesmrteľné odpovede hlavného hrdinu, jeho žiadosť, aby v ľudských vzťahoch nedominoval egoizmus, aby svoje okolie človek vnímal viac srdcom ako rozumom, oslovuje nielen detského čitateľa, ale aj dospelých. Najmä tých, ktorí sú ešte schopní vnímať takéto posolstvá. Úspech Malého princa zatienil všetky ostatné diela, hoci všetky si zaslúžia pozornosť pre svoju neopakovateľnú poetiku, pre námety, a pre jedinečnú skúsenosť autora, ktorú získal ako pilot.
Antoine de Saint-Exupéry sa narodil v roku 1900 v Londýne a zahynul pri havárii svojho lietadla v druhej svetovej vojne. Spisovateľ sa stal vojakom a tam sa nadchol pre letectvo. Pracoval pre viaceré letecké spoločnosti. Lietal po celom svete, kde sa snažil spoznávať ľudí, a prostredie, v ktorom žijú. Niekoľkokrát havaroval. Za vojny už mal pre letca vysoký vek, ale vynútil si, že bude lietať ďalej. Z posledného plánovaného letu sa nevrátil. Jeho stíhačku našli až po vyše polstoročí v mori neďaleko Marseille. Nebola vážne poškodená, z vraku sa však nedalo zistiť, či ju zostrelili, či spadla pre technickú poruchu, chybu starnúceho pilota, alebo či Exupéry s kariérou letca ukončil dobrovoľne aj svoj život. Smrť, opradená tajomstvami, mu zaručila určitú nesmrteľnosť, ktorá sprevádza vydanie všetkých jeho diel.
"Kuriér na ceste, to nič nie je. Na cudzej nepreskúmanej trase medzi Agadirom a mysom Juby je niekde kamarát, a vlastne nie je nikde. O chvíľu sa na našom nebi ukáže nehybné znamenie. Ak o piatej odštartoval z Agadiru... Na nehodu myslíme len neurčite. Kuriér, ktorý mešká, to ešte nič neznamená, len predĺžené čakanie a trocha nervóznejší rozhovor, ktorý sa nakoniec zvrhne. Potom sa čas začne vliecť, a človek ho napĺňa drobnými gestami, slovom, ktoré nedopovie." |
V živote bol Exupéry bonviván a skeptik, ale aj neúnavný hľadač pravdy, človek obdarený literárnym talentom, ktorý naplno využil. Román Pošta na juh vyšiel v roku 1929, a tak ako všetky jeho diela, je väčšinou autentický. Dá sa povedať, že Exupéryho knihy sú reportážami z letov, zo staníc, ktoré udržiavali letecké spojenia, zo života domorodých kmeňov, z vojny, z parížskych kaviarní, či z vidieckych hotelíkov, zachytenými Exupéryho zvláštnou poetikou.
Jeho svet fantázie a drsná realita prekvapuje a vťahuje do deja. Dnes je ťažké si už aj predstaviť, ako vyzerali a fungovali základne, kde mali lietadlá medzipristátia. Napríklad francúzsku základňu Mys Juby tvorilo pár drevených hangárov, drevený domček a jedna opica. Všade dookola žili Tuaregovia, skutoční páni a znalci púšte. Jedinou informáciou o lietadle bol telefonát, že z predchádzajúcej stanice odštartovalo v poriadku. Potom zostávalo len čakať a sledovať oblohu.
Spisovateľ, hoci predtým žil v salónoch, sa tu cítil ako doma. Naučil sa rešpektovať prírodu a komunikovať s domorodým obyvateľstvom, prekonávať takmer neprekonateľné ťažkosti. Pilot v tesnom svete kajuty, nad hlavami ľudí, prekonáva aj svoj vnútorný nepokoj, rieši problémy každodenného života a najmä vzťah s milovanou ženou.
"Všetko je stratené, spôsobujem jej bolesť. Dokonca fyzickú bolesť, v snahe prinútiť ju žiť." Vina, ktorú žena pociťuje za smrť dieťaťa, ich navždy oddeľuje. Pilot nemôže svoj vnútorný svet oddeliť od letu a pošta musí doraziť do cieľa. Jednoducho, život ide ďalej, náklady sa nepočítajú. Cena je privysoká, ale ako sa dá inak žiť?
Autor: ds