Raketoplán Discovery včera na floridskom myse Canaveral nepristál. Nestala sa tragédia, pre zlé počasie všetko o deň odložili.

Pre oblačnosť Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) pristátie najskôr odložil o 90 minút, čiže na čas jedného obletu raketoplánu okolo Zeme. Potom oznámil odklad o ďalších 24 hodín. Discovery by tak mal pristáť dnes o 11.08 stredoeurópskeho času.

Prvý let raketoplánu od katastrofy Columbie vo februári 2003 sa predĺži z plánovaných 12 na najmenej 14 dní. Columbia sa zničila práve počas pristávacieho manévru. Návrat Discovery posunuli o jeden deň už v čase, keď kotvil pri Medzinárodnej vesmírnej stanici.

Ak by Discovery na myse Canaveral nemohol pristáť ani zajtra, má NASA pripravené náhradné pristávacie dráhy na vojenskej leteckej základni Edwards v Kalifornii alebo na White Sands v Novom Mexiku.

Pristátie na inom mieste by však znamenalo ďalšie komplikácie a predĺžilo by prípravu Discovery na rolu záchranného raketoplánu pre let jeho sesterskej lode Atlantis. Ten mal pôvodne štartovať v septembri a NASA podľa posledných správ napriek pochybnostiam stále chce tento termín dodržať. Ak však Discovery pristane inde a budú ho musieť pred prípravou na let aj prevážať na miesto štartu, septembrovému štartu odzvonilo.

Pristátie je pravdepodobne vôbec najťažšou a najrizikovejšou fázou letu raketoplánu, už iba pre to, že môže niesť poškodenia získané pri štarte a pobyte vo vesmíre. Raketoplán navyše pristáva iba pomocou zotrvačnosti, je to vlastne veľký klzák.

Po vstupe do najvyšších riedkych vrstiev atmosféry už môže použiť iba malé raketové motory na úpravu polohy, v nižších vrstvách už iba kormidlové plochy na krídlach a chvoste. Po začatí pristávacieho manévru preto nemá inú možnosť, iba akokoľvek pristáť, nemôže sa v určitej fáze zostupu opäť zdvihnúť a skúsiť to znova.