Náš miniprieskum ukázal, že deti na slovenskom vidieku dávajú cez prázdniny stále prednosť hrám s kamarátmi - vonku, v prírode, kde si sami vymýšľajú program. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
Aj stredoslovenská obec Krahule je cez prázdniny plná detského kriku, smiechu a bicyklov, pohodených pred futbalovým ihriskom.
Štyridsaťročná Eva Hirschnerová, ktorá má tri deti vo veku 11 až 14 rokov tvrdí, že z detstva pred počítačom a televízorom by si jej deti neodniesli do dospelosti žiadne pozitívne zážitky. "Nechodíme na drahé dovolenky, ale napriek tomu majú moje deti prázdniny plné zážitkov. Na nudu vôbec nemajú čas. Naopak, niekedy mám pocit, že nemajú čas, aby stíhali všetko, čo mali ráno v pláne," hovorí matka. Dvaja synovia a dcéra sa pohybujú medzi futbalovým štadiónom, tenisovými kurtmi, prírodou a kamarátmi. Doma sa zastavia, iba keď sa prídu najesť, alebo niečo potrebujú. "Doprajem im voľnosť, cez rok majú povinností dosť. Krahule sú malá dedina a viem, že sa im tu nič nestane. V tom máme oproti mestám určite výhodu. Sú však činnosti, kde radšej s deťmi idem aj ja. Napríklad do lesa, kde sme teraz skoro každý deň, lebo rastú lesné plody. Tam radšej robím sprievod, lebo v okolí sú medvede. Často s nimi zájdem aj na termálne kúpalisko. Inak si však vystačia sami, majú kopec kamarátov a stále nejaké aktivity," hovorí pani Hirschnerová. Na televízor sa občas pozrú ráno, kým sa preberú, a večer, keď idú spať. Niekedy sú však takí unavení, že putujú rovno do postele. Televízor im v podstate nechýba. "Za celý deň sú takí nabití emóciami, že už im nejaký vymyslený televízny príbeh veľa nepovie. Počítač má v dedine iba málo detí, ale mám pocit, že im to veľmi nechýba. Dokonca aj deti, ktoré ho majú, pri ňom sedia minimálne a radšej sa hrajú vonku." Že jej deti príliš o pokroky techniky nestoja, sa rodina presvedčila nedávno. Kúpili deťom playstation, no tie vydržali pri hre iba krátko. O chvíľu bola v kúte a ony sa preháňali po dedine na bicykloch.
Podobný názor má aj Katarína z Bratislavy, ktorá každoročne trávi prázdniny s rodinou v Kremnických vrchoch. "Syn je celý rok maximálne vyťažený, aj keď ani doma počítačom či televízii extrémne neholduje. Tu však vždy prejde na úplne oddychový režim. Má tu kamarátov, ktorí sa ho nevedia dočkať, a často ho vidíme iba pri raňajkách, obede a večeri. Dedinské prázdniny majú pre mestské deti obrovské čaro a dopriala by som tento zážitok každému dieťaťu. Občas síce s kamarátmi zablúdia aj tu k počítaču, ale akoby ich to tak nebavilo. O chvíľu sú vonku," hovorí Katarína. K televízoru či počítaču si deti sadajú až vtedy, keď vonku leje tak, že sa nedá vystrčiť nos. Aj to sa nevedia dočkať, kedy bude dedina opäť plná detí. V porovnaní s kamarátmi a letným dobrodružstvom zatiaľ počítače jednoznačne prehrávajú. (eta)