Do konca augusta trvá v galérii v Šahách Príbeh modrej - výstava slovenského výtvarníka Michala Uhríka. Napriek príznačnému názvu nie je súbor vystavených diel vo farebnom výraze monotónny. Názov síce kladie dôraz na výrazový prostriedok, ktorým je farba, ale ani zďaleka sa neobmedzuje na farbu modrú. Tá je základným spájacím motívom, na niektorých obrazoch dominuje viac, inde menej.

Pritom modrá nie je pre Uhríka "len" farbou, ale predovšetkým pocitom, ktorý vychádza z jej bohatej symboliky a z nevedomého zdroja pozitívnej energie v nás. Modrú teda postihol nielen v jej fyzikálnej kvalite, ale aj v zmysle jej emocionálneho chápania, je pocitom. Prebúdza nás k životu, žijeme s ňou jej "modrý príbeh".

V príbehu modrej sa odvíja množstvo tém - telesná láska vzťahu muža a ženy (Spojenie), telo ženy (Žena noci, Žena vody), duša muža (Rieka muža), biblické motívy (Jakubov rebrík) či autorov kontroverzný vzťah k cirkvi (Rozhovory s trpiacim). Prevažná abstrakcia Uhríkovho výrazu tieto témy posúva do nad-časovej, konkrétnymi obrazmi ťažko uchopiteľnej reality.

V prospech zúženia mnohovýznamovosti diel slúžia názvy, ktoré sú opisným slovným označením spodobeného a upriamujú pozornosť na skutočný autorský zámer. Diváka pri vnímaní usmerňujú, tým dielo špecifikujú vo svojom posolstve a v konečnom dôsledku umocňujú zážitok.

Prevaha abstraktných diel nevylúčila ani uplatnenie figuratívnych motívov, ktoré sú svojou podobou pre Uhríkovu tvorbu charakteristické. Postavy nemajú čitateľnú tvár, ide o akési siluety, gestá ľudí, nás všetkých, a predsa nikoho konkrétneho. Človek ako súčasť davu, ktorý stratil vlastný individualizmus v prospech kultu priemernosti. V Uhríkových dielach sa môžeme identifikovať, stotožniť sa s hrdinami bez mena. Hľadanie vlastnej identity a poznanie samého seba sa tak stali aktuálnou témou autorovho výtvarného prejavu.

"Cítim rýchlosť pohybu v človeku," hovorí Uhrík. Tváre ľudí sa mihajú v dave, nespoznávame ich (i seba), nezaujíma nás podstata a pravda o nás. Jeho modrá výstava nezanecháva na divákoch modriny. A predsa v divákovi zostávajú akési stopy, nie sú to však stopy na tele, ale na duši. A nebude to preto, že by bol Michal Uhrík umelcom s modrou krvou, ale s modrou dušou určite.

Autor: ZUZANA DONOVALOVÁ(Autorka je publicistka)