V bežnej reči neraz povieme: máš moje srdce na dlani. Alebo: darujem ti svoje srdce. Je to absolútne zrozumiteľná, jednoduchá a na pohľad neškodná metafora. Ale Viktor Kubal si povedal, že ju domyslí do dôsledkov - a celkom prirodzene, plynulo sa z nej dostal k druhej rečníckej fráze: ty nemáš srdce.

Takou skratkou vedel zhrnúť príbeh o Čachtickej pani, žene, ktorá sa stala takou neskutočne zlou, ako keby bola načisto bez srdca. Videl v tom drámu, videl v tom aj komiku. A presne tak, "pod obojím", to vedel aj vyrozprávať.

Kubal vyšiel z Nižňanského románu, čitateľského hitu. Sám ho mal vraj veľmi rád, ale v Krvavej pani cítiť, že sa z jeho nenáročného a mierne patetického štýlu trochu vysmieva. A že sa vlastne vysmieva aj z jeho popularity.

Sekvencie, ktoré nie sú pre filmový príbeh také určujúce, ktoré len spájajú dejové zlomy a vyhrotené miesta, sú plné kubalovských gagov. Spríjemňujú čakanie na to dôležité, a pritom vlastne pripomínajú, aká dráma je v tom dôležitom. Ale zase - všetko vážne, ťaživé a emocionálne vypäté je vlastne smiešne. A tak nám Kubal dokonale zamotal hlavu. Aj keď začal pri srdci.

Absolútne jasnou a čitateľnou však zostáva Kubalova animácia. Aj v tomto filme sa bez problémov zaobišiel bez dialógov a komentárov. Jediným (a úspešným) partnerom mu je len hudba Juraja Lexmanna.